0
Zdravie a fitness

„Fitness denník vol. 2 tretia časť: The show must go on“

Keby som však tušila tak vedzte, že aspoň o kúsok poľavím vo svojom panikárení. Vlastne takto spätne sa na tom musím len smiať. Pravdepodobne to potvrdzuje frázu, že všetko je tak, ako má byť. Alebo fakt, že si môžeme plánovať čokoľvek, ale Boh si usrkáva Martini sa smeje sa tomu, čo si to vlastne dovoľujeme. Jedno je však isté nech sa v Tvojom živote deje čokoľvek The show must go on!

 

Tak milujem nasávať Vianočnú atmosféru. Ale verte, že v čase ak ste úplne dole uvažujete či ste Vy v poriadku a všetci okolo sú blázni alebo je to naopak. Zdá sa, že tento rok na mňa doľahne komerčne známa Vianočná depka. Všetko však zlepšuje fakt, že tento mesiac sa zúčastním na večierku a aspoň takto uvidím svojich kolegov. Jupíííí!

Keďže sme pár dní dozadu boli vyzdvihnúť darček od tajného Santu a ja som v balení fakt tragická rozhodnem sa, že krátku prechádzku spojím s návštevou v práci. Aspoň na chvíľu vypadnem zo svojej asociálnej bubliny. Už cestou v električke si opäť uvedomujem, že mi chýba tá príjemná rutina. Vstaneš, zacvičíš si a ideš do práce. V momentálnej situácií je pre mňa ťažké vôbec vstať keďže nedostatkom pohybu mi celý krk tuhne, a ak idem von tak mi zachladne a je to ešte horšie.

Uvedomujem si aj fakt, že sa maximálne dokážem tešiť z maličkostí. Napríklad dnes z jazdy električkou a pocitu, že som v meste, v ktorom som túžila žiť od desiatich rokov. Aj, keby sa to teraz skončilo môžem si povedať, že som do toho dala maximum. Ale ja to nevzdám, pretože „ The show musto go on!“

Je fajn vidieť našu starú partiu v práci. Uvedomujem si, že tu cítim pocit domova. Zrejme je to normálne nakoľko v práci človek prežíva raz príjemné raz nepríjemnejšie situácie hlavne trávi tu najviac času. Som rada, že zasa vidím všetkých pokope a u niektorých  cítim, že je to vzájomné. Čaká ma však veľká úloha. Musím pre Adama napísať do knihy venovanie, a tak si sadám do kuchyne. Trochu sa izolujem od pracovného ruchu a úplne zabudnem, kde som. Hm…

Tinka budeš musieť zo seba dostať to najlepšie. Ale, že fakt sa snaž vieš, že Adam bol vždy perfektný šéf a kamoš. Hlavne si uvedom, že si to bude možno čítať o ďalších 10 rokov. Tak nech je to top.

Keď píšem venovanie pre kohokoľvek dávam do toho srdce. A nás rok delilo iba sklo a doslova pár metrov.  Keď si spomeniem na to, ako mi úplne banality dokázali zlepšiť deň. Najviac ma mrzí, že sme naše ranné rozhovory nezaviedli skôr.  Možno by bolo všetko inak. V hlave mi prebehnú všetky vtipné situácie a uvedomím si, že v tomto kolektíve som bola sama sebou. Bude vôbec niekedy niečo podobne? Asi nie, lebo viem, že som stretla výnimočných ľudí. A som za to vďačná každý deň.

Myslím, že venovanie dopadlo skvele. A hlavne z overeného zdroja viem, že darček na 100 percent poteší. Hurááá! To ma najviac teší na celej situácií, ale zároveň ma mrzí, že som nemohla vidieť reakciu. Nevadí. Ono mi to „ten hore“ určite niečím vynahradí. Moje dielo úplne epicky dotiahla kolegyňa Miška. Tá ma vždy podržala a hlavne je to môj najväčší fanúšik za, čo jej veľmi ďakujem.

Posledné dni trávim prechádzkami a snažím sa dostať do mentálnej  pohody. Vianočná párty je opäť dôvod urobiť zo seba dámu. Cítim sa zvláštne na jednej strane som rada, že tam mám ľudí môjho srdca, ale na druhej strane cítim, že pár z nich ma nevidí úplne najradšej. Na chvíľu ma to zarmúti, ale v zapätí si uvedomím, že záleží len na tej prvej skupine. A to vždy.

Kráčam po ulici a vonku je celkom príjemne a až teraz si to uvedomujem. Skončila sa jedna etapa života. Už budúci rok (čo bude o pár dní) bude všetko inak. Ale jedno viem iste. Spoznala som skvelých ľudí. Vážne prisahám, že by som Vám každého z nich dopriala. Stáli pri mne v tom najhoršom aj najlepšom. Viem, že som do toho dala maximum a všetko je tak, ako má byť. Je čas začať niečo nové aj keď teraz chodí po uliciach trochu skleslejšia verzia môjho ja je tu nová šanca na začiatok. Viem, že ďalší rok bude spočiatku ťažký, ale: „The show must go on!“ 

Špeciálne P.S: Ďakujem Adamovi za to všetko, čo ma naučil po pracovnej stránke. Ale hlavne za to, že si ma vždy bral presne takú aká som. To je fakt viac než čokoľvek. Ďakujem mojim kolegom, že ich bavil môj humor a prežili so mnou aj tie ťažšie časy, kde som nevedela, čo mám vlastne robiť. Hlavne Lade a Miške. Miška, ty si asi ten najväčší fanúšik. Lada, vždy mi budeš ako sestra aj keď som asi pár vecí pekne pohnojila.

Míra, ty si ma vedel vždy rozosmiať 🙂. Ďalej samozrejme skvelej Mikre, ktorá bola ako naša  maminka 🙂. Nemôžem zabudnúť na Marcelka, Vítka a Tomíka s Radimom. Zdá sa mi to alebo mi táto práca priniesla do života skvelých mužov? 

Chcem Vám všetkým povedať, že na Vás myslím skoro stále a chýbate mi. Ale spomienky mi navždy zostanú v srdci. Občas si poplačem a zasmejem sa a uvedomím si, že to boli tie najlepšie momenty mojej cesty.

Playlist na Január/Leden 2019

 

Páčil sa ti článok? Zdieľaj!

You Might Also Like...

No Comments

    Leave a Reply