Nikdy to nebude ľahké…
Začiatky v čvičení sú vždy ťažké. Je to boj sám so sebou, v ktorom prekonávate svoje limity a môže sa stať, že niektorú tretinu prehráte. Ešte ťažšie je to vtedy, ak máte napríklad rôžne disbalancie a v hlave strach. V roku 2018 som sa z Prahy presťahovala do Bratislavy, kde som prišla so zablokovoanou chrbticou. Už vtedy bolo pre mňa cvičenie droga, ktorú som musela na čas odložiť.
Po rehabilitáciach som sa v lete chcela vrátiť k cvičeniu, ale rozhodla som sa, že využijem služby osobného trénera. Začalo sa veľké hľadanie, ale vedela som, že chcem niekoho, kto má reálne vedomosti a nie kurz, ktorý si urobil cez 4 víkendy. Našla som si svojho prvého trénera a s malou dušičkou som išla na tráning. Naše začiatky boli trochu rozpačité a obaja sme to chceli vzdať, ale nakoniec to dopadlo viac, než dobre.
Ked plačeš, ale chceš pokračovať
Prvé tréningy boli, ako keby som dostala facku od seba samej. Uvedomila som si, že moje telo je úplne v pekle a môžem si zato sama. Nuž, mala som v detstve viac športovať a možno, by nezaškodilo ak, by ma k tomu viedlo viac moje okolie. Asi po treťom tréningu a odohral v moje duši veľký rozkol a cítila som neskutočnú depresiu z toho, že mi vo fitness centre nešlo jedno cvičenie. Domov som prišla plačom a nechcela som ísť na další tréning. A presne toto sa môže stať aj vám. Že vám príde ľúto to, ako vyzeráte, že ste sa nestarali o svoje telo a dostali ste ho do „tohoto stavu“.
Podcast nájdeš na Spotify, Google Podcasts a Apple podcasts
Ale vždy máte dve možnosti. Zutekať z boja, alebo v ňom zotrvať. Ja som sa rozhodla zotrvať a to aj napriek tomu, že začiatky boli ťažké nie len pre mňa, ale aj pre môjho trénera. V mnoho momentoch som to chcela vzdať pre svoju vlastnú slabosť bez toho, aby som si uvedomila, že moja vlastná slabosť ma posúva o krok bližšie k cieľu. A tak som po čase bola s pomocou trénera urobiť oveľa zložitejšie cviky, ako na začiatku. A naučila som sa jednu zásadnú vec.
Mozog a telo sú kamoši
V tomto období som prešla zásadnou zmenou zamestnania, a tak sa mi v hlave nahromadila kopa stresu. Z môjho trénera sa razom stal môj psychiater a zrazu som ani pri cvičení nedokázala vypnúť hlavu. Veľmi dlho trvalo, než sa vo mne niečo zlomilo a bola som schopná na prácu – aspoň počas cvičenia zabudnúť. Všetko vyvrcholilo v pobdobí po približne roku cvičenia (r. 2019), po diagnostikovaní tetánie. Až po totálne stresujúcom záchvate, ktorý mi pripomínal infarkt mi a totálne ma vystrašil som si uvedomila, že stres a cvičenie, nie sú priatelia. Ak neupokojíte svoju hlavu, tak môžete cvičiť koľko chcete a výsledky sa nedostavia…
No Comments