„Stratená ľudskosť“

Tento príspevok možno nikdy neuzrie svetlo sveta. Lebo dnes (23.09.2017) má údajne nastať jeho koniec. Lenže v poslednej dobe mám pocit, že koniec sveta nie je otázka jedného dňa. Koniec sveta, sa deje tu a teraz. Stratili sme ľudskosť, empatiu a schopnosť dopriať druhému.

Koniec sveta prežívame denne v práci, pri pohľade na politické dianie či niekedy doslova zvrátené vzťahy. Nepotrebujeme „hoax“ k tomu, aby nastal koniec. My denne prilievame olej do ohňa. Zdá sa, že situácia je nezvratná. Stačí otvoriť noviny a zaplavia ťa hádky, nenávisť či ľudská krutosť. Pritom si neuvedomujeme, že stačí tak málo.

V tomto týždni som zažila dve veľmi zaujímavé veci. Tie ma utvrdili, že koniec sveta možno nenastane až tak skoro. Presne tak ako povedala babka. Boh nedopustí koniec sveta, ak bude na Zemi čo i len jedna osoba, ktorá bude dobrá.

Príbeh…

Po ťažkom dni som šla v električke z práce. Hlava plná povinností, priedušky rezignujú a k tomu ešte kopa ďalších vecí čo mi „bežia“ v hlave. Už keď som nastupovala všimla som si asi päťnásťročné dievča. Bolo krásne. Ale nebol to žiadny make-up, výrazná farba rúžu či umelé riasy. Bola to prává krása. Žiadny FAKE. Ale krása ktorá šla priamo zo srdca. Úplne prirodzene sa mi zjavil na tvári úsmev.

Slečna mi úsmev vrátila!

Vtedy som si povedala: BINGO! Svet ešte ako-tak funguje. Viete čo na tom všetkom bolo najlepšie? Že mi to ten deň zlepšilo.

Presne v tomto týždni sa mi stala veľmi podobná situácia. Hovorí sa, že každá choroba je následkom našej psychiky. Pokiaľ nás niečo dlho vnútorne trápi, jednoducho sa to odrazí na našom tele. Priznávam, že príprava blogu a iné okolnosti mi dali zabrať. Celkovo jesenné počasie u mňa spôsobuje, že sa mi v tele často objavuje zápal a opakuje sa mi niekoľkokrát nachladnutie.

Kto ma pozná vie, že neznášam doktorov a nemocnice. Preto mi musí byť už fakt zle, ak sa vyberiem do lekárne. Pôvodne som si zobrala len čaj z brusníc. Pani ktorá ma v lekárni obsluhovala (vek odhadujem na 50) bola od začiatku veľmi empatická. Bolo vidieť, že jej poslaním v živote je pomáhať ľudom. Do práce dávala srdce. Mne osobne urobila oveľa lepšiu náladu napriek tomu, že mi bolo zle a poradila mi. Na záver sa na mňa usmiala a zaželala mi skoré uzdravenie.

To je presne prejav ľudskosti. Nevyčísliš ju peniazmi. Stačí totiž malé gesto. Tú sme niekde stratili a presviedčajú ma o tom aj posledné dni. Neviem či sa tento svet ešte dá zachrániť. Ja sama to nedokážem ale pokúsim sa o to. A VY mi v tom môžete pomôcť. Stačí robiť malé gestá pomoci úsmev, prejav empatie či dokázať rozosmiať…

Sme tu predsa príliš krátko a sebeckosť môže byť pre svet zničujúca. Tak sa na chvíľu zastavme a pouvažujme či chceme aby nás pohltilo tempo uponáhľaného sveta.

Nezabudni na na playlist mesiaca na Spotify:

Kristen

„Jedna zástavka spôsobí, že zvädneš…“

Určite ste si uvedomili, že hlavná „pointa“ môjho webu je šíriť myšlienku o plnení vašich snov. Myslím si, že sme tu príliš krátko na to aby sme trpeli „syndrómom zvädnutej kvetiny.“ Moje klasické ráno je jedno veľké klišé. Snažím sa pomaly zobudiť a keď som už trochu pri zmysloch, prejdem si sociálne siete. Facebook nejako neriešim, skôr vždy „čeknem“ Instagram. V jednu noc som si povedala, že na tejto sociálnej sieti chcem mať len inšpiratívne veci/osobnosti. Nič čo by ma demotivovalo a rozrušovalo. Jednoducho mať svoje „sociálne bezpečné miesto.“ Dnes ráno som narazila presne na citát v tomto zmysle…

Celý deň som ho nejak nedokázala dostať z hlavy. Vlastne som si po prečítaní uvedomila jeho silu/pravdivosť. Už v predchádzajúcom poste som vám písala, že každý z nás má v živote svoje ciele. Denne sa snažíme naše ciele dosiahnuť. Robiť malé kroky a posúvať sa vpred.

Občas máme pocit, že stojíme na jednom mieste ale práve malé kroky „utvárajú naše veľké sny.“ Niekedy sa stane, že nie sme súčasť „ideálneho scenára.“ Proste sa zasekneme. Potrebujeme postrčiť vpred. Lenže nech sa snažíme, sebe-viac stále sa nedokážeme odraziť od dna.

Fakt, že sa zasekneme na jednom mieste spôsobuje, že uvädneme ako kvetina. Postupne začneme strácať život až do momentu keď nás ten stav úplne pohltí. Stačí pokiaľ sa ocitneme v „nesprávnom prostredí“ ktoré nás ťahá k zemi. Začneme sami seba spochybňovať, pretože človek má tendenciu veriť okoliu viac než sebe – vädne.

Snažím sa vám naznačiť, že pokiaľ kúpite 20 fialiek v rovnakej farbe tak nebudú rovnaké. Je úplne jedno, že budú stáť na rovnakej parapete a budete sa o ne starať úplne rovnako. Každá je jedinečná individualita a preto aj progres sa bude odohrávať u každej úplne inak. Potrebujeme sa posúvať vpred nie len v živote, ale aj v práci a myslení (vnímaní sveta). Vlastne sa formujeme denne každú sekundu. Potrebujeme ale podporné prostriedky (svetlo, vodu a hnojivo…).

Sama má pocit, že už dlho zotrvávam v jednej stanici. Ale je to správne? Možno z niekoho pohľadu jedna stanica = pocit istoty. Ale znamená pocit istoty aj posun?

Kam nás pocit istoty smeruje?

A nie je lepšia voľba kvetinu premiestniť na iné miesto, než ju nechať úplne uvädnúť?

Nech sa stále vyvíjate…

Kristen.

„Veriť svojim príbehom…“

Mám veľa snov. Niektoré sú „verejne známe“ a niektoré sú len súčasť mojich tajomstiev. Možno by vás prekvapilo, že sa jedná o tie najjednoduchšie veci na svete. A práve tie jednoduché veci nemám potrebu vykričať do sveta. Sú to moje tajné komnaty. Moje „esá v rukáve“ ktoré vytiahnem ako prekvapenie. Občas mám pocit, že tie moje príbehy sú totálne šialenstvo. Potom si uvedomím, že jeden príbeh práve čítate. Na mieste ktoré sa mne (a mojím Anjelom) podarilo vytvoriť. Vtedy si uvedomím, že veriť svojim príbehom má zmysel.

Možno párkrát spadnete, možno sa vám budú smiať a tvrdiť, že je to naivné. Ale vy, ste súčasť toho príbehu. Ste hlavná STAR a autor svojej osobnej knihy. Preto si ju napíšte podľa seba. Je to ako celý život nosiť cudzie šaty a parfém. Splnia síce svoj účel, ale stále to nebudete vy. Nebude z nich cítiť vašu skutočnú osobnosť. Mnoho ľudí si zvolí svoje povolanie, lebo sa jedná o tradíciu v rodine. Zabudnú však položiť otázku sebe.

Pozabudnú na ten pocit radosti keď robia niečo čo ich naozaj napĺňa. Preto som si vytvorila toto miesto. Je to „mostík“ k môjmu skutočnému ja. Cestička ktorá ma privedie k mojim snom o knihách, filmoch a smiechu. K pocitu, že konečne všetko dáva zmysel. Pretože verte, že nič viac nie je v živote podstatné. Je to pocit pokoja, vyrovnanosti a vlastnej identity. Pocit, že to čo robíte má zmysel.

Nikdy to nebude ako vo filme veľkej produkcie. Neexistujú len šťastné okamihy. Ale najdôležitejší je krok číslo jedna. Viete čo nám najčastejšie bráni? Strach. Je to tak jednoduché slovo/pocit. Ale dokáže nás zabrzdiť. Nie na minúty či hodiny. Často aj na celé roky. Zrazu si po dlhom čase uvedomíme, že žijeme „dejovú linku niekoho iného“. Ale má to zmysel? Odpoveď je jednoduchá a jednoznačná.

Preto nezabudnite na svoj príbeh. Nežite na príbehy ostatných. Nemá to totiž zmysel a nič to nevypovedá o vašom vlastnom príbehu. Občas scenár treba preškrtať, či niektoré postavy vyškrtnúť. Nebude to ľahké. Ale na samom konci bude ten príbeh iba Váš…

S láskou Kristen.

„Po strništi bos“

Dráma / Komédia

Česko / Slovensko / Dánsko, 2017, 111 min

Réžia:

 Jan Svěrák

Predloha:

 Zdeněk Svěrák (kniha)

Scenár:

 Jan Svěrák

Kamera:

 Vladimír Smutný

Hudba:

 Michal Novinski

Hrajú:

Ondřej VetchýTereza VoříškováAlois GrecJan TřískaViera PavlíkováOldřich KaiserZuzana StivínováHynek ČermákPetra ŠpalkováZdeněk SvěrákSebastian PošmournýMiroslav HanušPetr BruknerMiroslav TáborskýDominika FrydrychováIvana LokajováMartin HavelkaMartin UhlířVáclav HubkaJosef BedlivýViktor AntonioRobert BártaPetr ReidingerMarek ŠimonJaroslava PokornáZuzana HodkováLenka LoubalováIvana Valešová

Úvodom:

Videli ste film Obecná škola či Vratné láhve? Nie? Tak okamžite napraviť a potom sa vrátiť k tejto recenzií. Bude Vám to dávať totiž oveľa väčší zmysel. Neviem prečo sa mi zas hrnú slzy do očí. Ale nepredbiehajme. Jedná sa o príbeh odohrávajúci a v dobe Protektorátu. Vždy som sa hrozne chcela presúvať v čase a vedieť aké to bolo kedysi. Lenže to je hudba budúcnosti. Verím, že ak si pozriete tento film, úplne vás pohltí doba v ktorej sa odohráva.

Dej v skratke:

Dramatické okolnosti prinútia mladú rodinu vysťahovať sa z centra Prahy na dedinu. Najväčšie dobrodružstvo je to pre malého Eda (Alois Grec). Chlapec žijúci uprostred veľkomesta sa dostáva na dedinu kde sa postupne naučí pásť húsky, nakálať drevo a dokonca sa z neho stane ozajstný muž. Cez to všetko zisťuje, že vzťahy v jeho rodine sú veľmi komplikované. Spoznáva brata svojho otca ktorého v rodine nevolajú inak ako „Vlk“ (Oldřich Kaiser). Je jeho priateľ alebo nepriateľ? Dokáže sa prispôsobiť životu na dedine? A ako to celé vlastne dopadne? Uvidíte v kine.

Z môjho pohľadu:

Zdeněk Svěrák nám prerozpráva kus svojho života. Do role seba samého obsadil z môjho pohľadu geniálneho chlapca (Alois Grec), ktorému odstávajú uši a v očiach má pravú chlapčenskú zvedavosť. Zaujíma ho všetko naokolo a snaží sa vyznať v tom „chaose“ čo sa okolo neho deje. Celý príbeh je z jeho pohľadu a po čase sa dostanete úplne do jeho hlavy. Znova je tu pre mňa príbeh z pohľadu dieťaťa a opäť sa nejedná o jednoduchú tému. Počas celého filmu prežívame jedno veľké chlapčenské dobrodružstvo.

Z metského chlapca sa behom pár dní musí stať „chlap z dediny“. Aby si získal priateľov čaká ho krst ohňom. Učí sa chodiť na boso po horúcom asfalte, poorať pôdu, či dohodiť kameňom čo najďalej. Do partie chlapcov však rýchlo zapadne ale na scéne sa objavuje nepriateľ. Chlapec vyšší ako on. Eda sa mu musí naučiť ubrániť. Chlapec ho neustále atakuje v domnienke, že mu chce prebrať spolužiačku. On však o dievča nemá záujem. Vyhladol si úplne inú – staršiu.

Vo svojom srdci má však priestor pre mnoho lásky. Od zatrpknutého deda (Jan Tříska) si drží odstup. V jeho očiach zrejme pôsobí až príliš drsne. Naopak otca (Ondřej Vetchý) z ktorého sa musí stať opäť chlap, miluje nadovšetko. Mama (Tereza Voříšková) a babka sú však z môjho pohľadu jeho najväčšie lásky. Mama je starostlivá, citlivá a ohľaduplná k jeho jedinečnosti. Aj keď pre mňa Terazka skôr pôsobila ako jeho staršia sestra. Na druhej strane som jej veľmi verila ako malého chlapca miluje, takže sa vo mne ten pocit mierne eliminoval.

Hovorí sa, že detské srdce dokáže dokonale rozoznať dobré a zlé. V prípade Eda je jasné, že cíti z otcovho brata dobré srdce. Rovnako ako jeho matka ktorá, však tento pocit schováva aby neranila svojho manžela. Od začiatku bola pre mňa postava Vlka jedna z najzaujímavejších. Chcela som vedieť celé jeho „tajomstvo“. Je naozaj „Vlk“ čo chcel zjesť babičku?

Každá postava v tomto filme je osobnosť. Nesie si so sebou svoje tajomstvo či osobnú tragédiu. Cíti sa občas v pasci. Zo strany rodiny, osudu či vlastného ja. Zvádza boj nie len s dobou v ktorej sa narodila ale aj so sebou. Jedná sa o film pri ktorom si poplačete ale zároveň vás rozosmeje prítomnosť Svěrákovského láskavého humoru či detská naivita.

Záverom:

Čakáte pravú dejovú linku? Bude vám chýbať. Jedná sa skôr o súbor rozprávaní/príbehov z detského pohľadu. Ak máte v obľube hlboké postavy určite zájdite do kina. Film vás naučí lepšie vnímať detskú dušu. Človek si pri ňom uvedomí v akej skvelej dobe vlastne žije.

Mám pocit, že sa po filme naučím možno dívať na veci trochu s nadhľadom. Humor je samozrejme osobitá stránka filmu občas uhnaná až do absurdity, ale na to som ja osobne u pána Svěráka zviknutá. Z filmu je cítiť hlavne jeho klasickú lásku a autenticitu. Vzhliadnite tohto filmu určite zvážte.

Moje konečné hodnotenie: (8/10). Krásna hudba, nádherné zábery a kostýmy. Rozprávanie príbehu z detského pohľadu ma bude vždy baviť. Nádherné prostredie a zaujímavá psychológia postáv. Mínusom je občas strácanie sa v deji a fakt, že na mňa Terezka občas pôsobila ako chlapcova staršia sestra.

Poznámka: Hodnotím na škále od 1-10 pričom 10 = najviac.

 

Obrázky zdroj: Google.com


„Veggie Náplavka HOPE“

(Jesenná sezóna 2017)

Na 10.Septembra 2017 som sa už prakticky nemohla dočkať. Uskutočnila sa úž druhá tohtoročná „Veggie Náplavka HOPE“. Jedná sa o akciu kde počas celého dňa prebiehajú prednášky, kurzy či dokonca zoznamka. Myslím však, že ide v prvom rade o prehliadku dobrého jedla. Dokonca by som povedala, že toho najlepšieho čo Praha môže ponúknuť. Cieľom akcie je určite aj priblížiť fakt, že vegánska strava nie je jednotvárna a jedná sa o skutočnú delikatesu. Tu je akcia z môjho pohľadu (a určite aj z pohľadu môjho žalúdka :))

Celý deň predtým som sa snažila jesť čo najmenšie porcie. Chcela som si nechať priestor na poriadnu párty. U mňa túto akciu rozhodne spúšťajú už raňajky. Takže zástavka prvá: Chlebíček STORE. Do tohto podniku zaveje nie len vegána. Kolujú tu o ňom doslova legendy. A ja som musela prekonať svoj strach. Strach z „vajíčkovej pomazánky“. Chlebíček už lákal oči svojím vizuálnom a preto som sa rozhodla práve preň. Mrzí ma, že moju prvú reakciu nemohol nikto zaznamenať. Vajíčka som nikdy nejako nemusela, lenže túto pomazánku robila mamina vždy najlepšiu. A bola presne ako od nej. Farba, chuť a vôňa. Dokonca aj tá na drobno nakrájaná cibuľka. Fakt nechápem, že nebolo cítiť ten rozdiel. Vraj, to kúzlo tkvie v čiernej soli a kurkume. Ako fakt? Chlebíček sa rozhodne postaral o skvelé raňajky.

Už od detstva som mala tendenciu miešať sladké a slané. V prípade raňajok tomu nebolo inak. Pri tomto stánku ma najprv odzbrojil vzhľad dezertu a následne úsmev pani majiteľky. Slečna Aneta Haklová a jej Le Petit Cupcake mi totálne ukradli srdce. Ich Snickersek som musela ochutnať už len pre tú plnku a arašidy. Kto ma pozná vie, ako som schopná zjesť arašidové maslo kľudne aj na posedenie. V tomto prípade to bola trefa do čierneho. Presnejšie do hnedo-karamelového. Dezert z úplne vláčneho cesta ktoré zakončovala lahodná chuť plnky. Určite pre milovníka čokolády, arašidu a karamelu. Dokonca keďže šlo o výrazné chute, majiteľka používa sladidlá úplne s mierou. Takže žiadna presladená bomba nehrozí.

Malinka sa zjedla tak rýchlo, že som ju ani nestihla odfotiť. Tak si krásnu fotku pozrite aspoň priamo na ich webe. Áno, táto pani ma presvedčila, že príprava piškótového korpusu sa dá aj „po vegánsky“. Do toho chuť lahodnej vanilky a máte dezert ako lusk.

Čo sa týka organizácie predpokladám, že počasie spôsobilo meškanie akcií. Celkovo som však tentokrát očakávala trochu viac. Mala som pocit, že sa zapojilo menej predajcov ale na druhej strane, sa obmedzilo „prezliekanie stánkov“. Jedná sa o stánky ktoré nie sú čisto vegánske a len pre túto akciu prezlečú kabát. Na jednej strane je to pekné, ale vo mne to veľmi nevzbudzuje dôveru.

Zlé počasie však vyvážilo skvelé jedlo a hlavne energia. Stretla som strašne veľa ľudí z pikniku a vymenila som si s nimi pozitívnu energiu. Dokonca aj mnoho ľudí z YouTube. Camie, keby si ma neoslovila tak si ťa snáď ani nevšimnem :). Ani nevieš ako sa teším na návštevu Vášho podniku Blue vegan pig shop! Konečne som sa mohla porozprávať s úžasnou Peťule Veggie. Veľmi mladé dievča ktoré má napriek svojmu veku rozumné názory a hlavne okolo seba rozdáva kopu pozitívnej energie.

Ako som tak stretávala priateľov tak som si uvedomila, že je čas obeda. Hneď po príchode Lucky sme začali riešiť otázku: „Z ktorého stánku si dáme na obed?“ Ja som sa už týždeň tešila na CHUTNEJ FAST FOOD. Tešila som sa na ich klasiku a ono prišlo BRUTO BRKO. V túto chvíľu fakt ľutujem, že som si nedala dva a dnes musím trčať doma, keďže sú na dalšom festivale. Neskutočne chrumkavé pečivo a úžasná žihľava. V tomto smere som samu seba prekvapila ale asi to bude v tom, že chute dokážu v kombinácií s ňou dokonale vyladiť. Čo bola však pomyselná čerešnička na torte bola sojanéza. Ja fakt neskutočne milujem kôpor. Lenže táto sojanéza bola tak strašne dobrá, že by som bola schopná natrieť si ju hoc aj na chlieb a dať si k nej iba zeleninu.

Veľmi ma mrzí, že som sa nakoniec zabudla zastaviť v stánku Nemléko a nekúpila som si ich legendárnu Lásku. V ponuke nájdete aj najnovší produkt Nejogurt. Po ochutnávke som bola celkom rozpačitá. Čakala som, že chuť jogurtu bude menej kyslá. Ale musím vyzdvihnúť, že mi to veľmi pripomína chuť bieleho jogurtu. Ten sme si často dávali s dedom na raňajky a bol v ňom domáci džem z jahôd. Takže som zvedavá na to keď sa produkt objaví aj v obchodoch.

Veľmi mi však chutil ChiaShake. Tento produkt môžete použiť ako kašu na raňajky s ovocím či náhradu za proteín pokiaľ chodíte cvičiť. Pripomínal mi jahodové mliečka zo školského bufetu. Takže skvelá spomienka na detstvo a rozhodne si ho kúpim keď začnem cvičiť.

Nová skúsenosť bol pre mňa produkt MANA. Má údajne nahradiť plnohodnotné jedlo. Má vyvážené množstvo vitamínov ktoré ľudské telo potrebuje. Je pravda, že produkt je naozaj sýta záležitosť. Ale nemôžem si pomôcť mala som pocit, ako keby som pila niečo hrozne práškové a bez chuti. Na druhej strane musím uznať, že kávová varianta bola výborná. Tú by som odporučila naozaj na cesty, pokiaľ potrebujete povzbudiť a nestíhate jesť. Rozhodne však neodporúčam denne ako náhradu bežnej stravy.

Posledný produkt je nápoj Bohyně. Jedná sa o druh probiotického a fermentovaného nápoja. Ja som sa rozhodla pre variantu Levanduľa a Mäta a ibištek. Produkt má krásnu fľašku a ja sa neviem dočkať jeho chuti. Tento produkt bude mojím „produktom mesiaca“ a viac sa o ňom dozviete v sekcií „Svet chutí“ už čoskoro.

Verím, že som Vám trošku priblížila atmosféru akcie. A hlavne ukázala, že VEGAN jedlo nie je len o klíčkoch a zelenine. Rada sa s Vami uvidím na najbližšej akcií. Verím, že už nie len cez riadky ale aj osobne.

S láskou Kristen.

„Čučoriedkové mafiny podľa Kristen (VEGAN)“

Budeš potrebovať:

Jeden pol hrnčeka polohrubej múky

Jeden hrnček mrazených čučoriedok (v sezóne môžeš použiť čerstvé)

Pol hrnčeka rastlinného oleja

Dve polievkové lyžice kokosového oleja

Jedna polievková lyžica ľanového semienka (na prípravu vajíčka)

Tri polievkové lyžice hnedého (kokosového) cukru

Jeden hrnček mandľového mlieka

Dve čajové lyžičky vanilkovej arómy

Jeden prášok do pečiva

šťava z polovice BIO citrónu

štipka soli

Rúru predhrejeme na 200 stupňov.

Príprava ľanového „vajíčka“

Pokiaľ sa ti nechce použi variantu roztlčeného, zrelého banánu. Stačí ho roztlačiť vidličkou a cesto bude rovnako vláčne :).

Ak sa ti chce na „vajíčko“ ti stačí jedna polievková lyžica ľanového semienka, ktoré si len rozmixuj a pridaj 3-5 lyžíc vlažnej vody. Nechaj chvíľu odstáť a uvidíš vajíčkovú konzistenciu. Pôvodne mali ísť 3 lyžice vody ale nakoľko sa mi konzistencia nezdala, pridala som ešte dve.

Postup na cesto:

Na miernom ohni si nechaj povariť čučoriedky, citrónovú šťavu a jednu lyžicu ľubovoľného sladidla. Keď ti zmes zhustne, odstav a nechaj vychladnúť.

Zatiaľ si daj do stredne veľkej nádoby múku, cukor, ľanové vajíčko, prášok do pečiva, soľ, rastlinný olej a kokosový olej. Zmes si vyšľahaj čo najviac do hladka a nechaj odstáť.

Čučoriedky máš určite vychladnuté. Pridaj do nich hrnček mandľového mlieka a vanilkovú arómu. Zmes rovnako vymiešaj. Keď je všetko vymiešané tekutú a tuhú zmes spoj. Opäť šľahaj/miešaj.

Zmes následne nalej do formičiek na mafiny. Ja používam tie zo silikónu. Ak máš klasické, po stranách použi trošku kokosového oleja. Mafinky vlož do predom nahriatej rúry na 200 stupňov a peč 20 minút.

Dobrú chuť! 🙂

P.S. Ak si budeš tento recept robiť označ ma na Instagrame a použi Hashtag #PečiemeSKristenDiary a nezabudni sledovať ten môj @kristendiary

„Poďakovanie“

Ahojte priatelia,

Nechce sa mi veriť, že nastal ten čas. V dobe keď píšem tieto riadky, som asi úplne na prášky. Je potrebné dotiahnuť ešte pár vecí a ako sa hovorí „všetko doladiť“. Zároveň sa u mňa dostavuje postupná úľava spojená s  pocitom radosti. Konečne sa môžem vrátiť na staré koľaje. Po veľkej pauze, súčasťou ktorej boli pády aj vysoké vzlety. Ak mám pravdu povedať, denne mi písanie chýbalo, ale stále mám prácu v ktorej je pre mňa ťažké nájsť priestor na svoje myšlienky, aj keď som za ňu  veľmi vďačná o obklopujú ma super ľudia :).

V  uplynulom roku som riešila veci ktoré  ma zaťažovali viac než som dokázala umiesť. Aj napriek tomuto všetkému, som zažila krásne momenty na ktoré veľmi rada spomínam a mnoho z nich súviselo, aj s blogom. Mnohokrát  to však boli aj slzy a veľké nervy. Chcela som písať ale stránka stále nebola, riešila som prepis domény, nevedela som kde a ako vybrať šablónu a pracovať s WordPress. Práve tento moment mi priniesol do života Janku, spolu s jej manželom. Ona ma dotlačila čím skôr šablónu vybrať a prežila so mnou úvodné nervy. Vlastne som celému projektu vďačná za naše priateľstvo.

Ďalší človek vďaka ktorému je „Kristen Diary“ na svete je Ladislav. Ono sa občas stane, že uprostred Prahy stretnete Slováka. Čuduj sa svete, niekoho kto Vám chce len tak nezištne pomôcť. Vlastne som sa dosť divila, že v dnešnej dobe ešte existuje niekto, kto neočakáva protislužbu. S Tebou išlo o jedno veľké školenie a uvedomila som si, že ma začína veľmi zaujímať marketing. Veľmi Ti ďakujem za pomoc a motiváciu:).

Vidíte to krásne logo? Možno sa Vám zdá, že je až príliš obyčajné. Ale posledné mesiace som si prešla veľkou zmenu. Hlavne čo sa týka vnútorného sveta a ľudí okolo seba. Uvedomila som si, že pokiaľ ma niečo zraňuje nemusím sa tomu vystavovať. Vždy som sa snažila byť taká ako to chcelo moje okolie, ale zabudla som na niekoho dôležitého – SEBA. Na konci svojho príbehu chcem skonštatovať, že som žila naplno. Dnes, ma stretnete iba v bielej a čiernej. Preto ani logo nie je príliš prekombinované. Je zvláštne, že ho tvoril človek, ktorého som nikdy nestretla a dokonale odhadol moju predstavu. Urobil aj krásne vizitky, ktoré Vám ukážem už čoskoro. David, patrí Ti veľké ďakujem. Dodal si „Kristen Diary“ skutočnú identitu. Radim, keby nebolo teba (môj najlepší kolega) nemala by som zasa skvelého grafika. A nakoniec Mišička ktorá je asi moje najväčšie PR zdarma. 

Okrem krásneho loga vidíte na webe, aj nádherné fotky. Tie nafotila moja úžasná sesternica Romana Fabová. Ďakujem za trpezlivosť a Tvoju kreativitu. Ak chcete vidieť krásne fotografie, sledujte instagram @romulllus.

Inšpirácia sa hľadá ťažko ale vždy je tu niekto o koho sa môžete oprieť. Pre mňa je oporou Jirka Mádl. Neobyčajne skvelá osobnosť s veľkým srdcom, ktorá píše krásne príbehy a vždy ma dokáže rozosmiať.  Nie je v tom nič viac než, obyčajné „cink“. Ten pocit keď niekoho stretnete a cítite, že veci ktoré robí idú priamo zo srdca.

Jirko, bez Teba by som nenabrala odvahu ísť do môjho vysneného mesta. Vrátila som sa k písaniu a je to z veľkej časti Tvoja zásluha. Vždy sa budem tešiť z Tvojich úspechov. Budem stáť po tvojom boku pretože si pre mňa ako veľký brat ktorého som nikdy nemala. Nedávno si mi napísal: „…Všechno zvládneš…“ a ja som sa ocitla v dosť ťažkej situácií. Spomenula som si na posledné objatie od Teba a slová ktoré mi dodali odvahu. Jednoducho ďakujem, že si…  P.S. Nezabudni, že si spolu ešte musíme zahrať vo filme (než budem mať 30).

V neposlednom rade chcem poďakovať mojej rodine. Mám najlepšiu starkústarkého na svete. Vždy ste sa mi postarali o krásne prázdniny, plné zážitkov a prírody. V Banskej Štiavnici mám ozajstný domov. Práve tam,  je druhá polovica môjho večne zamilovaného srdca.   

Ďakujem mojej mame a jej sestrám za to, že som vlastne mala sestry. Tá veta je fakt hrozná :). Hlavne priateľom čo ma sprevádzajú už dlhé roky a nesnažia sa ma zmeniť. Jardovi, vďaka Tebe som objavila cvičenie a prežila  jednu peknú kapitolu života. Ďakujem! 😉

Matúš, ďakujem za Tvoje dlhoročné priateľstvo. Tvoj návrat do môjho života asi proste mal nastať.

Mojej skvelej kamarátke (a zároveň trénerke) LadeMarcelovi za oporu. Nakoniec moje tri, dôležité ženy. Petra, Darina a Zuzka. Vďaka za Vaše priateľstvo. Zuzi, ty si jedna z mála čo ma chápe a neposudzuje.

Za poskytnuté priestory na fotografie srdečne ďakujem antikvariátu Antikvariatik v Banskej Štiavnici. Make-up a vlasy Slavka Osvaldová a Romana Fabová

P.S. Pokiaľ som na niekoho zabudla vedzte, že na toho človeka myslím. V tento momente si užívam oddych v podobe kina, prechádzky alebo možno len tak sledujem plody našej spoločnej práce. Pretože VY všetci ste súčasťou môjho príbehu…

 

S láskou a vďakou Vaša Kristen ♥.