„Fitness denník vol. 2 štvrtá časť: Reset života“

Po načerpaní Pražskej atmosféry Vianoc som sa rozhodla, že balím veci a odchádzam resetovať hlavu na Slovensko. Potrebujem zistiť, čo vlastne od života chcem. V tomto čase spoznávam zaujímavého človeka, volajme ho Kája. Tento týpek sa snaží pomôcť nájsť mi prácu. A to aj napriek tomu, že sme sa osobne nestretli. Prechádza si rovnako, ako ja ťažším obdobím v živote a snažíme sa vzájomne podporiť. Áno dá sa byť, na jednej vlne bez toho, aby ste niekoho poznali 10 rokov. Tento človek mi potvrdí, že ľudia so srdcom ešte existujú.

Foto: Romana Fabová

Keďže moja peňaženka zíva prázdnotou rozhodla som sa, že tento rok na Vianoce do každej domácnosti kúpim jednu, tradičnú drevenú ozdobu na trhu. Pekné a symbolické. Dnes ma už čaká len balenie kufra a cesta domov. Pokiaľ to situácia dovolí, chcem na Slovensku zostať najmenej 14 dní. Pred odchodom si len zbalím kufre. Beriem si len pár vecí nakoľko som v tomto roku bola vegánka, tak aj nejaké Vianočné pečivo. Pre problémy s chrbticou, dosť nechcene beriem kufor na kolieskach a teším sa, že konečne budem doma. Kufor beriem relatívne prázdny. Viem, že späť pôjdem nabalená.

Pamätám si, že som bola v ten deň maximálne vyčerpaná. Na cestu som si kúpila vodu, jedlo a čítanie, ale zaspala som asi tak po polhodine. Po prebudení  ma prepadla úzkosť. Tieto stavy som mala cez maturitu a ešte počas svojho prvého vážnejšieho vzťahu. Občas sa mi vracajú pokiaľ mám dlhodobo stresovú situáciu. Preto sa snažím v prípade dlhodobého stresu pravidelne oddychovať.

autobuse som začala premýšľať, čo bude za pár týždňov. Absolvovala som niekoľko pohovorov, ale nevedela som či nejakú z pozícií získam. Nedokázala som sa zmieriť s predstavou, že nepôjdem do svojej predchádzajúcej práce. Denne mi chýbali moji priatelia, smiech a pocit, že som s nimi bola sama sebou. Chýbalo mi niekoľkokrát do týždňa cvičenie a klasické veci ako to, že som šla do svojej obľúbenej Lucerny na film. Pre niekoho sú to možno hlúposti, ale pre mňa to boli veci/ľudia, ktoré ma dobíjali energiou.

Na niektoré veci proste potrebujeme čas. Potrebujeme ich analyzovať, hovoriť o nich a plakať pre ne. Lebo cítime stratu. Lebo vieme, že odišla časť z nás. Tento rok, by som Vianoce najradšej zrušila. Cítim, že potrebujem urobiť tlstú čiaru. Časť zo mňa odišla. Pomedzi sviatky sa mi Kája ešte viac dostáva pod kožu. Často si píšeme a vzájomne sa podporujeme. Dohodneme si definitívne stretnutie, a to ešte v tomto čase netuším, že z neho bude môj najlepší priateľ. A to aj napriek tomu, že v jednom meste budeme len chvíľu. Škoda, že nie a som veštica kedy som vedela, že v mojom živote a už „tam hore“ programuje poriadny reset.

Foto: Romana Fabová

Cez Vianoce počúvam dokola tú istú pieseň. Prečo si nedáš koláče? Odkiaľ berieš bielkoviny? To neješ ani vajíčka?

Uff…

Trochu to vyžehlia moje Vianočné koláče a opäť to rozdúcha vegánska vianočka, ktorá je skôr vražedná zbraň než jedlo. Do rána zostala ako kus kameňa. Dodnes neviem prečo. Možno sa do nej premietli všetky moje pocity.

Štedrý deň som vždy dosť citovo prežívala. Tento rok, by som ho najradšej prespala alebo strávila s nosom v knižke. Pripravím si večeru a najviac sa teším na kapustnicu od tety. Trochu sa primaľujem. Už v tom čase mám podozrivo málo energie a veľmi často si dávam poobedňajší „šlofík.“ Po dobrom jedle si všetci rozbaľujeme darčeky. Dostane ma melanchólia, lebo som tento rok mala veľké plány. Večer trávime pri Popoluške a ja sedím pri stromčeku na koberci, keď tu zrazu…

 

 

,,Ako si plánujem svoj čas?“

Vplyvom okolností som koncom roku 2018 zistila, že plánovanie vôbec nie je moja silná stránka. Kedysi mi všetko išlo od ruky tak nejako samo, ale dnes potrebujem postup. Najmä v prípade, že nechcem žiť v chaose a veci mať pod kontrolou musím plánovať.

Pravidelne čítam internetové (a tlačené) vydanie Forbes. Najviac ma dokážu nakopnúť články  v rubrike Forbes Espresso. Smelo odporúčam aj Slovenskú, aj Českú verziu uvidíte, že nebudete ľutovať.Tu som koncom roka natrafila na článok nie len o prokrastinácií, ale aj o aplikáciách na plánovanie Vášho denného harmonogramu.

Prokrastinácia (z latinského pro crastinus na zajtrajšok) je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Treba však podotknúť, že ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická (Zdroj: Wikipédia).

Elektronické plánovanie

A tak prišla do môjho života jednoduchá, prehľadná a hlavne užívateľsky prístupná aplikácia COZI. Tento plánovač používajú manažéri na celom svete.  Je dostupný pre Android, Apple a prihlásiť sa môžete aj na webe cez Vás počítač. Viac informácií nájdete na: https://www.cozi.com/. Táto možnosť mi umožňuje mať všetko po ruke, a prakticky kedykoľvek mať prehľad nie len o svojom harmonograme. Prostredníctvom jednoduchej pozvánky môžete pridať do okruhu rodina kohokoľvek a po jeho schválení zdieľať kalendár. Je samozrejmosťou, že aplikáciu musí používať prípadne si ju nainštalovať.

V mojej kabelke nesmie chýbať Motivačný diár 🙂

Staromódne plánovanie na papier

Poviem Vám to úplne „na férovku“ už od momentu ako mi pred školou len tak, prestala fungovať Nokia 3310 technológiám stopercentne nedôverujem. Preto neplánujem  len elektronicky, ale aj na papier. Na pracovnom stole mám už druhým rokom plánovač od A cup of style. Plánovač na rok 2019 má pastelovo-ružovú farbu a jednoduché grafické prevedenie.  Tento plánovač mám, buď položený alebo rovno nalepený na stole. V prípade záujmu si plánovač môžete stiahnuť tu: http://shop.acupofstyle.com/ke-stazeni/mesicni-planovac-2019/. Ja si do tohto plánovača zaznamenávam kľúčové úlohy/ stretnutia s časom prípadne ak k danému dňu uhradiť.

 

A cup of style majú okrem plánovača aj svoj Motivačný diár. Diár je v menšej a väčšej veľkosti. Ten menší je jednoduchší a v pohode sa Vám zmestí do menšej kabelky. Väčšia verzia obsahuje viac druhov plánovačov  (vyberie si fakt ktokoľvek). Tento rok je grafika ešte príjemnejšia a diár obsahuje motivačné texty a aj priestor na Vaše poznámky. Ja som si v prvej polovici januára kúpila diár so zľavou 10 percent formou balíčku (okrem diára obsahuje ceruzky, TO DO LIST a sadu samolepiek). Diár si môžete objednať tu: http://shop.acupofstyle.com/papirnictvi/. Na tento diár nedám dopustiť a robil mi spoločnosť aj počas roka 2018.

Okrem plánovača a diára mám pre prehľadnosť na stole ešte klasiku v podobe stolného kalendára.

Plánovanie práce

Samozrejme aj proces práce potrebuje svoju organizáciu. Počas práce sa snažím jednotlivé úlohy obodovať na stupnici od 1-5. Pričom najvyššie číslo je najťažšia úloha. Keďže ráno som najproduktívnejšia najťažšie úlohy si nechávam  na začiatok dňa a na tie ľahšie sa aspoň môžem tešiť :).

Nedávno som čítala článok o tom, že prácu si treba rozdeliť na „jednotlivé sekcie“ intenzívne pracujeme 20 minút a následne si dáme 5-10 minút prestávku. Sama na sebe som zistila, že tento trik na môj mozog naozaj funguje. Som menej unavená a zvládnem toho viac.

Určite mi napíšte, ako si Váš čas plánujete. Pomohlo Vám niečo z môjho výberu? Používate okrem elektronického aj klasický diár? Budem sa tešiť na Vaše plánovacie „úchylky“  ja ich mám zjavne až príliš veľa.

„Moje ciele na rok 2019“

Nemám rada klišé. Preto si už nejakú dobu na začiatku roka nedávam predsavzatia, ale rovno ciele. Pretože tie sa plnia oveľa lepšie je potrebné ich plniť postupne a systematicky. Uvediem príklad. Sedíte frustrovane na gauči dojedáte vanilkový rožok číslo 500 a poviete si. Začnem cvičiť. To je síce fajn, ale stále je to len veta vypustená kamsi do vzduchu. Predsavzatie stojí za prd. Dajte si cieľ. Ja Vám predstavujem tie svoje na rok 2019.

Byť lepší človek

Možno tento cieľ znie zvláštne. Ale riedim sa heslom, že každú minútu môžeme byť v niečom lepší. U mňa je tento cieľ veľmi špecifická záležitosť. Chcem sa posunúť ďalej v komunikácií s priateľmi (tráviť s nimi viac času), venovať viac času svojej rodine a upevňovať vzťahy k lepšiemu. Byť k ľudom láskavejšia a venovať  sa charite viac než doteraz. Ako človek mám nejaké rezervy. Máme ich všetci a je fajn ak si ich dokážeme priznať. Mať cieľ byť lepší lej vlastne ten najlepší cieľ.

Byť produktívnejšia

V roku 2018 som zistila, že mám veľký problém usporiadať si čas. Vedela som, že toto v novom roku chcem zlepšiť. Žiadnu tvorivú činnosť nemôžete robiť donútene. Je to hlúposť, lebo Váš sledovateľ to bude cítiť. Či si to priznáte alebo nie je to tak. Rozhodla som sa, teda tvoriť oveľa viac. Vždy som k blogu pristupovala ako k práci. Práca musí byť konzistentná a musíš do nej dať maximum. Pri akejkoľvek tvorbe však do toho musíte dať srdce.

Všetko si od začiatku roka pekne plánujem pomáha mi v tom aj plánovač od blogeriek A cup of style. Rovnako druhým rokom, aj ich Motivačný diár. O plánovaní sa chytám napísať samostatný článok. Zatiaľ pridávam link na plánovač a diár. Možno pomôžu aj Vám. Tento rok je môj cieľ nie len prinášať Vám kvalitný obsah, ale spustiť aj dve nové platformy. Verím, že to pre mnoho z Vás bude príjemné oživenie ale zároveň sem pretiahne aj niekoho nového :).Zároveň chcem zlepšiť schopnosti súvisiace s mojím (zatiaľ koníčkom). Zlepšiť techniku písania, naučiť sa viac vo WordPress a preskúmať napríklad grafiku.

Plánovač A cup of style:

http://www.acupofstyle.com/2017/12/mesicni-planovac-2018.html

Motivačný diár:

http://shop.acupofstyle.com/papirnictvi/a-cup-of-style-motivacni-diar-2019/

Viac športovať

Od leta 2018 chodím do fitness centra FIT UP – Staré Mesto v Bratislave. Trénuje ma tréner Marcel Šipkovský. Nájsť si trénera a začať pravidelne cvičiť bolo jedno z najlepších rozhodnutí v minulom roku. Tréner na Vás totiž po celú dobu dáva pozor a pokiaľ mu podrobne všetko opíšete vie presne aké cviky Vám môže dať. Je veľmi fajn, že cvičíte doma, ale v roku 2017 sa mi potvrdilo, že ak cvičíte nesprávne môžete si veľmi ublížiť. Je to drahé? Myslím, že rozhodne nie. Už dávno tréner nestojí stovky eur. A povedzme si úprimne, že mesačne míňame desiatky eur za omnoho menej potrebné veci.

Mne uľahčuje financie Aj MultiSport karta. Prever si či ju aj Ty nemáš u svojho zamestnávateľa alebo, či si niekto zo známych nemôže zriadiť ďalšiu na Teba. Presne takto to mám ja a vstup do fitka mám zdarma a denne môžem ísť napríklad na plávanie alebo masáž. Stačí si preveriť, kde sa karta môže využiť a mesačne ma vďaka nej stojí more športu doslova „pár éčok“.  Môj cieľ je pridať ešte tretí tréning a do fitness centra chodiť aspoň 5x a z toho 3x s trénerom.

V lete a začiatkom jesene som chodila veľmi intenzívne plávať a dosť mi to chýba. Mojím cieľom je od februára sa k plávaniu vrátiť hneď, ako sa mi ustáli zdravie a denný režim.

Viac čítať

Kde sú tie časy, keď som „zhltla“ jednu 700-stranovú knihu za víkend. Zdá sa, že v novom roku sa budem častejšie prechádzať po kníhkupectve. Akosi som zabudla na túto príjemnú  rutinu. Momentálne čítam knihu z vydavateľstva Absint „Nájdem si ťa!“ Verím, že dokonca Januára to dám a budem Vám ju hrdo recenzovať. Môj cieľ je jedna kniha mesačne. Môžete si to dať ako výzvu spolu so mnou.

Nájsť si job snov  

Podľa údajov spoločnosti Trexima Bratislava trávime v práci 40,3 hodín v týždni. Podľa pracovnej agentúry Trenlwalder sme dokonca štvrtou európskou krajinou s najdlhším pracovným časom.

Tento prieskum jednoznačne ukazuje, že Slováci makať vedia, ale zároveň aj poukazuje na fakt, že v práci trávime väčšinu svojho času. Miluješ svoju prácu? Robíš naozaj, čo ťa baví? Dáva ti tvoja práca zmysel? Myslím, že práca sa má zároveň stať poslaním človeka. Pretože najhoršie, čo môže človek urobiť je investovať svoj čas a energiu do práce, ktorá je pre neho utrpením. Preto nerobte to, že vezmete prácu len pre peniaze.

Dajte si čas a investujte ho napríklad do koníčka, čo Vás napĺňa. Popri sa zamerajte na vyhľadanie prác, ktoré chcete naozaj robiť. Pohovory sa síce nebudú sypať, ale verte, že sa počas nich budete cítiť lepšie. Za ten čas choďte na workshopy, stretávajte priateľov, cvičte. Buďte v pohode a verte, že Vás to len posunie bližšie k Vášmu snu. Držím palce!

Veľa, veľa cestovať

Keď vidím  fotky z krásnych destinácií najradšej by sa tam presunula. Ja som v porovnaní s rovesníkmi cestovala fakt málo. Keby som na to mala prostriedky/čas tak okamžite na niekoľko týždňov vyrazím do Vietnamu. Na tento rok som si dala za cieľ skromne Rím, Benátky, Toskánsko a chcela by som sa vrátiť do Barcelony. Ak zvládnem aspoň dve destinácie budem vďačná. Cestovanie nám pridáva odvahu a vzdeláva nás. Dáva nám hlavne nezabudnuteľné zážitky, ktoré nám nikto nevezme.

Poraziť svoje strachy

V súvislosti s cestovaním zažívam ešte jednu bariéru. V minulom roku som prvýkrát letela lietadlom a doteraz tento zážitok považujem za najhorší vo svojom živote. Prvých pár minút som preplakala, pristávanie tiež a uprostred letu ma chytil hysterák, že ja si vstupujem. Je Vám jasné, že sa bojím lietania. K tomu ešte výšok, tmy, uzavretých priestorov, hmyzu a pavúkov. Na tento rok som si stanovila cieľ viac lietať a hlavne to prežiť!

Máš aj ty nejaké ciele na rok 2019? Neboj sa napísať mi do komentára :).

 

 

 

 

 

 

„Fitness denník vol. 2 tretia časť: The show must go on“

Keby som však tušila tak vedzte, že aspoň o kúsok poľavím vo svojom panikárení. Vlastne takto spätne sa na tom musím len smiať. Pravdepodobne to potvrdzuje frázu, že všetko je tak, ako má byť. Alebo fakt, že si môžeme plánovať čokoľvek, ale Boh si usrkáva Martini sa smeje sa tomu, čo si to vlastne dovoľujeme. Jedno je však isté nech sa v Tvojom živote deje čokoľvek The show must go on!

 

Tak milujem nasávať Vianočnú atmosféru. Ale verte, že v čase ak ste úplne dole uvažujete či ste Vy v poriadku a všetci okolo sú blázni alebo je to naopak. Zdá sa, že tento rok na mňa doľahne komerčne známa Vianočná depka. Všetko však zlepšuje fakt, že tento mesiac sa zúčastním na večierku a aspoň takto uvidím svojich kolegov. Jupíííí!

Keďže sme pár dní dozadu boli vyzdvihnúť darček od tajného Santu a ja som v balení fakt tragická rozhodnem sa, že krátku prechádzku spojím s návštevou v práci. Aspoň na chvíľu vypadnem zo svojej asociálnej bubliny. Už cestou v električke si opäť uvedomujem, že mi chýba tá príjemná rutina. Vstaneš, zacvičíš si a ideš do práce. V momentálnej situácií je pre mňa ťažké vôbec vstať keďže nedostatkom pohybu mi celý krk tuhne, a ak idem von tak mi zachladne a je to ešte horšie.

Uvedomujem si aj fakt, že sa maximálne dokážem tešiť z maličkostí. Napríklad dnes z jazdy električkou a pocitu, že som v meste, v ktorom som túžila žiť od desiatich rokov. Aj, keby sa to teraz skončilo môžem si povedať, že som do toho dala maximum. Ale ja to nevzdám, pretože „ The show musto go on!“

Je fajn vidieť našu starú partiu v práci. Uvedomujem si, že tu cítim pocit domova. Zrejme je to normálne nakoľko v práci človek prežíva raz príjemné raz nepríjemnejšie situácie hlavne trávi tu najviac času. Som rada, že zasa vidím všetkých pokope a u niektorých  cítim, že je to vzájomné. Čaká ma však veľká úloha. Musím pre Adama napísať do knihy venovanie, a tak si sadám do kuchyne. Trochu sa izolujem od pracovného ruchu a úplne zabudnem, kde som. Hm…

Tinka budeš musieť zo seba dostať to najlepšie. Ale, že fakt sa snaž vieš, že Adam bol vždy perfektný šéf a kamoš. Hlavne si uvedom, že si to bude možno čítať o ďalších 10 rokov. Tak nech je to top.

Keď píšem venovanie pre kohokoľvek dávam do toho srdce. A nás rok delilo iba sklo a doslova pár metrov.  Keď si spomeniem na to, ako mi úplne banality dokázali zlepšiť deň. Najviac ma mrzí, že sme naše ranné rozhovory nezaviedli skôr.  Možno by bolo všetko inak. V hlave mi prebehnú všetky vtipné situácie a uvedomím si, že v tomto kolektíve som bola sama sebou. Bude vôbec niekedy niečo podobne? Asi nie, lebo viem, že som stretla výnimočných ľudí. A som za to vďačná každý deň.

Myslím, že venovanie dopadlo skvele. A hlavne z overeného zdroja viem, že darček na 100 percent poteší. Hurááá! To ma najviac teší na celej situácií, ale zároveň ma mrzí, že som nemohla vidieť reakciu. Nevadí. Ono mi to „ten hore“ určite niečím vynahradí. Moje dielo úplne epicky dotiahla kolegyňa Miška. Tá ma vždy podržala a hlavne je to môj najväčší fanúšik za, čo jej veľmi ďakujem.

Posledné dni trávim prechádzkami a snažím sa dostať do mentálnej  pohody. Vianočná párty je opäť dôvod urobiť zo seba dámu. Cítim sa zvláštne na jednej strane som rada, že tam mám ľudí môjho srdca, ale na druhej strane cítim, že pár z nich ma nevidí úplne najradšej. Na chvíľu ma to zarmúti, ale v zapätí si uvedomím, že záleží len na tej prvej skupine. A to vždy.

Kráčam po ulici a vonku je celkom príjemne a až teraz si to uvedomujem. Skončila sa jedna etapa života. Už budúci rok (čo bude o pár dní) bude všetko inak. Ale jedno viem iste. Spoznala som skvelých ľudí. Vážne prisahám, že by som Vám každého z nich dopriala. Stáli pri mne v tom najhoršom aj najlepšom. Viem, že som do toho dala maximum a všetko je tak, ako má byť. Je čas začať niečo nové aj keď teraz chodí po uliciach trochu skleslejšia verzia môjho ja je tu nová šanca na začiatok. Viem, že ďalší rok bude spočiatku ťažký, ale: „The show must go on!“ 

Špeciálne P.S: Ďakujem Adamovi za to všetko, čo ma naučil po pracovnej stránke. Ale hlavne za to, že si ma vždy bral presne takú aká som. To je fakt viac než čokoľvek. Ďakujem mojim kolegom, že ich bavil môj humor a prežili so mnou aj tie ťažšie časy, kde som nevedela, čo mám vlastne robiť. Hlavne Lade a Miške. Miška, ty si asi ten najväčší fanúšik. Lada, vždy mi budeš ako sestra aj keď som asi pár vecí pekne pohnojila.

Míra, ty si ma vedel vždy rozosmiať 🙂. Ďalej samozrejme skvelej Mikre, ktorá bola ako naša  maminka 🙂. Nemôžem zabudnúť na Marcelka, Vítka a Tomíka s Radimom. Zdá sa mi to alebo mi táto práca priniesla do života skvelých mužov? 

Chcem Vám všetkým povedať, že na Vás myslím skoro stále a chýbate mi. Ale spomienky mi navždy zostanú v srdci. Občas si poplačem a zasmejem sa a uvedomím si, že to boli tie najlepšie momenty mojej cesty.

Playlist na Január/Leden 2019

 

„Fitness denník vol. 2: Varovania (Druhá časť)“

 November mi, uletel ako voda a ja som dúfala, že sa stane Vianočný zázrak. Nevedela som či si viac želám, aby som mohla zostať v práci alebo to, že už nechcem závraty a tie strašné bolesti. Som prakticky obmedzená len na jeden režim. V prípade ak sa cítim lepšie som schopná ísť na malú prechádzku. Ak nie je to nákup v neďalekých potravinách kam mi stačí pár zastávok električkou. Takto prežijem celý December bez toho, aby som tušila, že dostanem od „toho hore“ nečakané varovania.

 

Systematická príprava na niečo nové…

V tom čase sa systematicky snažím svoju myseľ presvedčiť, že sa všetko obráti na dobré. Totálne som si zakázala podliehať panike. Spustila som veľkú pátraciu akciu a pod vplyvom všetkých legálnych drog z lekárne som začala makať na tom, aby som na začiatku roka mala job. Lenže hľadanie práce mesiac pred Vianocami je horšie, ako ubehnúť maratón bez tréningu. Aj napriek maximálne organizovanému harmonogramu cítim, že moje telo je na tom stále horšie a dostávam ďalšie varovania. Prestavajú zaberať prášky od bolesti a ja si pomaly chytám plán B.

Chvíle veselosti

  Chvíle samoty si v tomto období spestrujem na internetovej zoznamke. Skúste ma v tomto momente nesúdiť. Ak by bol ktokoľvek z Vás zavretý doma a mal bolesti snažil by sa urobiť čokoľvek pre chvíľu zábavy. Musím priznať, že som nemohla spraviť nič lepšie. Jednak mi tieto chvíle poskytujú brutálny obraz o tom aká rôznorodá vzorka mužov chodí po svete. Ďalšia  vec je to, že postupom času zisťujem, že prostredníctvom internetu človek okolo seba dokáže urobiť veľký marketing.

Vždy, keď som niekomu napísala, že som blogerka dokázal tento fakt využiť vo svoj prospech, aby si získal moju pozornosť. Akurát, že ja som v tom čase hľadala niekoho na vtipné a zároveň plodné debaty o živote. A tak mi do života prišiel jeden človek, ktorý mi zlepšil dni bez toho, aby to sám tušil. Na rozdiel od pochlebovačov mi ponúka pomoc a to aj napriek tomu, že ma nepozná. O ňom sa však rozpíšem v nasledujúcej časti.

„Staro-nové priateľstvá“

Aj napriek tomu, že môj stav sa zhoršuje rozhodnem sa nakopnúť svoj sociálny život. Dohodnem si stretnutie s jedným z mojich anjelov. To sa však uskutoční až po Vianociach. Tento človek ma bude v najbližších mesiacoch držať nad vodou (ja to však ešte netuším) a bude pre mňa veľká motivácia. Keďže vidím, že s mojím telom to bude na dlhé trate snažím sa vyriešiť zrušenie členstva vo fitness centre. Počas tohoto procesu zisťujem, že fajn ľudia naozaj existujú. V tom všetkom sa snažím udržať staro-nové priateľstvá.

 

Oporou je mi mnoho ľudí, čo ešte len spoznám, ale aj napríklad kamarátka Janka. Párkrát ma nenápadne pozve na obed a trávim s ňou veľa času. Náladu mi urobia aj jej deti. Pár dni mi je fajn. Podľahnem tomu pocitu a idem si zabehať. Aká chyba.

Po pár minútach dostanem ďalšie varovanie v podobe závratu. Po dlhom spánku sa nakopnem výzdobou bytu a pár dní na to idem vyzdvihnúť tajného Santu pre svojho už ex šéfa. Viete toto mi v tom čase urobilo veľkú radosť. Strašne som chcela, aby som pre neho mohla vybrať darček. Bol mi skutočná opora a nebol to len šéf v práci. Kontakt s predošlým svetom mi pomáha zabúdať na to, že sa necítim dobre, a to nie len po fyzickej stránke. Aj napriek všetkému ma do konca roku 2017 čaká mnoho príjemného a ja si v tom čase neuvedomujem, že karta sa už obracia na dobré. Budem však opúšťať ľudí a miesta, ktoré najviac milujem. Keby som to vtedy tušila tak…

 

„Pád“ (1. časť vol. 2)

Nenechajte sa zviesť názvom. Dnes som sa rozhodla opätovne spustiť rubriku Fitness denník. Otvorene hovoriť o tom aké to naozaj vo fitku je. Bez toho, aby som Vám natierala med okolo úst. Cvičenie je cesta a voľba. Nie je utrpením, ale životným štýlom. Môjmu „znovuzrodeniu“ predchádzal veľký pád. Dnes si o ňom môžete prečítať v pilotnej časti.

Rok 2016 a moje najväčšie nadšenie z behu.
Foto: Romaana Fabová

Ako sa to všetko začalo

V lete 2017 som zo dňa na deň prestala normálne fungovať. V tú dobu som dva a viackrát  chodila do fitka, stravovala sa vegánsky a v práci mala najlepších kolegov. Napriek všetkému som občas zažívala stres. Možno práve, preto som sa jedného dňa prebudila s bolesťou hlavy a krčnej chrbtice. Absolvovala som celé týždne ignorovania tohto problému.

Všetko nabralo veľmi rýchle obrátky v momente, keď ma môj vtedajší šéf Adam poslal z práce rovno k lekárovi, pretože som prišla do práce vo veľmi zlom fyzickom stave. Za toto sa mu chcem aj takto verejne poďakovať. Bola to najlepšia vec, ktorú v tom čase pre mňa niekto urobil.

Najhoršie momenty v nemocnici

Všetko šlo rýchlejšie, ako som predpokladala a v rovnakom týždni som bola na naliehanie susedky Paulíny donútená zavolať si sama záchranku. Doteraz tento zážitok klasifikujem ako jeden z najhorších. Niekoľko hodín som sedela na chodbe mala som neskutočné závraty a chcela som, aby to všetko skončilo. Na rad som sa dostala až po polnoci (záchranku som si volala o 17:00 a čakala som na ňu hodinu). V tomto čase som netušila, že je to len začiatok a čaká ma prudký pád.

Nekonečné vyšetrenia

Po pár vyšetreniach a poriadnej infúzií, ktorá na moju drobnú konštrukciu pôsobila, ako droga som o jednej hodine ráno bola prepustená domov aj napriek tomu, že som bola doslova sfetovaná. Uprostred noci som s vybitým mobilom nedokázala nájsť metro, a tak som sa vrátila do nemocnice. Vrátnička mi zavolala taxík v ktorom som sa rozhovorom snažila udržať bdelá. Po príchode do bytu som zistila, že v peňaženke ani doma nemám žiadnu hotovosť a po obehnutí všetkých susedov som bola nútená zaplatiť taxík eurami, ktoré som mala doma v kasičke. Po tomto všetkom nasledoval maratón vyšetrení od EEG, Röntgenu a výsledok bol, že všetko je v poriadku. Vtedy som ešte netušila, že môj pád nebude len fyzický.

Bežný život

Tak som teda, v stave „všetko v poriadku“ fungovala asi tak na 40 percent. Fungovala som tak v práci i v súkromnom živote. Lenže fungovať celkovo na 40 percent sa začalo odrážať nie len na mojim pracovnom výkone, ale aj strave a fungovaní v súkromí. Bokom šlo cvičenie aj akékoľvek sociálne vzťahy. Prakticky som len ležala v posteli. Z človeka čo, si varil tak cca 5x do týždňa sa stal „pojedač šalátov a vegan polotovarov“. Ak som nevládala nakúpiť tak som si jednoducho objednala donášku.

V tomto čase som radikálne schudla, začala mať veľké depresie a nakoniec dostala mesiac pred Vianocami v práci výpoveď dohodou, ktorá ma úplne zložila. Stav sa mi, čo raz viac zhoršoval a vegánska strava šla bokom. Bolo pre mňa jednoduchšie urobiť si chlieb alebo cestovinu so syrom a ubúdal mi aj rozpočet. Strava už nebola tak pestrá a po radikálnom schudnutí som naopak začala kilá naberať. Okrem financií som v práci prišla hlavne o výbornú partiu ľudí, a to som nevedela emočne ustáť. Trápila som sa pýtala sama seba: „Kde som urobila chybu?

Pokračovanie nabudúce…

P.S. Tieto články majú byť pre Vás motivácia. Chcem Vám ukázať, že než sa dostanete tam, kde chcete je dosť možné, že Vás občas stretne pád na zem. K ničomu sa nedostanete bez boja a ja som od toho hore musela dostať poriadnu facku. Okrem toho Vám možno začne  všetko do seba lepšie zapadať a zistíte prečo som istú dobu nepísala. 

Majte sa krásne aj v roku 2019 Vám prajem čo najviac lásky.

 

Bohemian Rhapsody (Recenzia)

Životopisný / Dráma / Hudobný

Veľká Británia / USA, 2018, 134 min


Réžia: Bryan Singer

Scenár: Anthony McCarten

Kamera: Newton Thomas Sigel

Hrajú: Rami Malek, Lucy Boynton, Gwilym Lee, Ben Hardy, Joseph Mazzello, Aidan Gillen, Allen Leech, Tom Hollander, Mike Myers, Jess Radomska, Aaron McCusker, Ace Bhatti, Jack Roth, Michelle Duncan, Max Bennett, Dermot Murphy, Tim Plester, Meneka Das, Priya Blackburn, Dickie Beau, Neil Fox-Roberts, Philip Andrew

Producenti: Graham King, Jim Beach

Strih: John Ottman

Scénografia: Aaron Haye

Kostýmy: Julian Day

Zdroj: www.cinemax.sk

 

 

„Filmová jeseň v znamení hudby“

Priznám sa, že tohtoročnú zimu  som sa obzvlášť tešila. V kinách rotuje stále „Zrodila sa hviezda“ a do sveta fantázie Vás zavedú „Fantastické zvieratá“. Kto však miluje hudbu a silné príbehy zároveň, táto zima je pre neho ako stvorená. Do kín prichádza vyvrcholenie môjho „filmového roka“ Bohemian Rhapsody  a verte mi, že nečítať všetky tie recenzie, čo sa na mňa hrnú bolo veľmi ťažké.

 

Keď som videla v kine po prvýkrát upútavku na Bohemian Rhapsody  moje srdce sa rozbúchalo ako o závod. Vážne sa rozhodol niekto spracovať príbeh Freddieho Mercuryho a legendárnej skupiny Queen? Môže divák očakávať naozajstnú kvalitu? Nebude to len biznis? Myslím, že nie som jediná, čo mala v hlave kopu podobných otázok.

Film Bohemian Rhapsody v začiatku jemne načrtáva život Freddieho Mercuryho od mladosti až po geniálnu skladbu Bohemian Rhapsody. Možno vyznieva trochu ako, klišé o chlapcovi zo Zanzibaru nebol len nositeľom výnimočného hlasu, ale aj špecifického vzhľadu a správania. Freddie bol proste osobnosť predurčená na show biznis. Od začiatku ho film zobrazuje ako cieľavedomého a značne sebavedomého muža. Vedel, že jeho hlas je niečo, čo nikto doteraz nepočul a celé to dokázala krásne „dokresliť“ jeho charizma a podčiarknuť image.

Zdá sa, že umenie mu bolo predurčené od detstva sa venoval klavíru. O tom akú bude mať Queen hudbu vedel už od začiatku. Nechcel nič tuctové, ale naopak nápadité a iné. Miloval operu a z nej vychádzala aj jedna z najlepších skladieb Bohemian Rhapsody. Pre producenta dlhá a málo komerčná skladba. No Freddie v nej nechal kus svojej duše. Mnoho fanúšikov túto skladbu miluje, ale počula som aj názory, že je príliš dlhá, disharmonická a divná.  Pre mňa je to  pomyselná Queen všetkých skladieb.

„Cesta je cieľ…“

Z môjho pohľadu bol Freddie Mercury počas svojho života na dlhej ceste. Táto cesta bla zároveň aj jeho cieľom. Ak od filmu očakávate dokumentárne spracovanie nedočkáte sa ho. Ide o úplne odlišné spracovanie, ako je napríklad film Whitney. Film neobsahuje žiadne reálne výpovede. Nie je to dokument v ktorom nájdete autentické zábery, fotografie a príbehy od reálnych osôb v jeho živote.

Aj napriek tomu, že film Bohemian Rhapsody nie je dokument je rozhodne zatiaľ naviac autenticky spracovaným filmom o nejakej osobnosti, čo som doposiaľ videla. Za príklad uvediem koncert Live Aid. Ak si pozriete zábery z tohto koncertu dostupné na YouTube zistíte, že tvorcovia Bohemian Rhapsody mysleli na každučký detail či už išlo oblečenie, alebo počet pohárov Pepsi a piva na klavíri.

Skúste si tento koncert dohľadať a porovnať zábery s filmom. Je to fakt neskutočne autentické. Ak milujete hudbu od Queen poteší Vás, že sa nejedná o žiadne cover verzie. Všetky skladby sú originálneho znenia a vy si tak môžete vychutnať výbornú hudbu.

„V hlavnej úlohe Rami Malek“

Tohto herca môžete poznať hlavne zo seriálu Mr. Robot a objavil sa aj v známej upírskej sérií Twilight. Jeho prevedenie je doslova ukážkové až má človek pocit, že sa pozerá na samotného Freddieho Mercuryho.

Rami si údajne študoval mimiku a gestá tak, aby mal divák, čo najviac autentický pocit. Nečudo, že film dostal aj nomináciu na najbližšie filmové ceny Zlatý glóbus. Uvidíme či bude nominácia premenená, ale cítim v kostiach, že áno.

Jedná sa hlavne o perfektne hudobne spracované dielo. Samotná dejová linka je pomerne jednoduchá. Ukazuje hlavne to, ako sa vyvíjal príbeh samotnej hlavnej postavy. Jeho cestu od jednoduchého chlapca až po hviezdu pódií. Ukazuje jeho jedinečnosť, zapálenie pre hudbu, ale aj extravagantnosť.

,,Byť sám sebou“

Mám pocit, že toto posolstvo filmu v dnešnom svete potrebujeme počuť. Bez ohľadu  na to či si gay, biely, kresťan alebo žid. Si to ty. Máš jedinečnú príležitosť dokázať, čo je v tebe tu a teraz. A práve o tom je príbeh s názvom Bohemian Rhapsody. Každý z nás si môže z filmu odniesť svoju pravdu. Tú skutočnú pozná len Freddieho okolie…

 

+ výborný herecký výkon herca

+ celé hudobné spracovanie sú originál songy

+ filmu nechýba humor

+rekvizity a kostýmy sú totálna autenticita

BONUS Všetky ukážky v jednom + zákulisie 🙂

 

Celkové hodnotenie 10/10

Bol/a si v kine? Napíš mi čo sa ti na filme (ne)páčilo. Rada budem s Vami viesť diskusiu.

 

 

 

 

„Ako sa stretol Peter Pan a Instagram v jednej dobe“

V dnešnej dobe žijeme až príliš rýchlo.  Často sa stáva, že prežívame a zabúdame sa zastaviť. Nevychutnávame si silu prítomného okamihu a život naberá „fast food“ rozmer. Nedávno som prežila jeden z najkúzelnejších víkendov za posledné obdobie. Náhodou som objavila VHS-ku zo svojho detstva a uvedomila som si, že ľudia by mali na detstvo nie len spomínať, ale kus dieťaťa uchovať aj sami v sebe. Spomenula som si na jednu štúdiu o tom, že veľmi vysoké percento ľudí (najmä mužov) vo Veľkej Británii sa snaží uchovať si tzv. „Syndróm Petra Pana“.

 

„Čo je syndróm Petra Pana“

Syndrómom Petra Pana trpia prevažne muži. Jedná sa o muža bez schopnosti dospelého fungovania. Odmieta dospieť a často sa chová detinsky, občas až doslova ako dieťa. Jeho správanie sa samozrejme odzrkadľuje aj v jeho živote. Či už sú to priateľské alebo partnerské vzťahy. Toto „dospelé dieťa“ odmieta prevziať zodpovednosť za svoj život.

Je syndróm Petra Pana zrkadlom našej doby? Alebo jednoducho máme strach zo zodpovednosti? V psychologickej štúdií, ktorú som nedávno čítala sa píše, že „Syndróm Petra Pna“ sa čoraz viac rozširuje vo Veľkej Británii a podľa zmieňovaného prieskumu sa číslo z roka na rok zvyšuje. Sporadicky sa táto diagnóza dokonca objavuje aj u žien.

 

Zabíja doba detstvo v nás?

 

Nedávno sa mi do rúk dostali fotky z detstva. Moje detstvo bude do konca života zosobňovať historka o tom, ako som chcela pomôcť starkej v záhrade. Okopávala záhradku a ja som sa rozhodla, že jej idem „pomôcť“. Zobrala som si vedierko a pustila som sa do práce. Všetky tulipány som poctivo pripravila o ich hlavičky. So svojím vedierkom som sa šla samozrejme pochváliť. Dodnes sa doma táto historka považuje za všeobecne vtipnú. Vlaste aj je…

 

V priebehu čítania článku o „Syndróme Petra Pana“ mi napadlo, že doba nám „umožňuje“ akosi rýchlo dospieť. Uvedomila som si, že by bolo vlastne celkom fajn vrátiť sa do čias, keď otrhať hlavičky z tulipánov bolo úplne v poriadku. Mať vedľa seba nedospelého muža je síce poriadna otrava, ale mať vedľa seba muža vedieť, že je v ňom kúsok hravého chlapca je ako výhra v tipovacej súťaži. Uvedomila som si ako, nás doba tlačí do určitého správania. Núti nás v očiach okolia byť cool. Na sociálnu sieť  sa musí zdieľať len to pekné. Lebo ak tam dáš, že máš depresie alebo anorexiu ľudia sa na Teba budú dívať cez prsty. Sama som od okolia počúvala, že nemám spomínať na sociálnej sieti svoje starosti. Ale prečo? K detstvu patrí nie len hravosť, ale aj slzy.

Preto sa, čo najviac hravosti snažím v sebe zachovať. Občas je pre niekoho moje správanie nepochopiteľné, ale ja si to užívam. Užívam si ten pocit ak sa z niečoho teším tak, že pri tom kričím od radosti. Nemám problém byť úplne mimo z plyšového jednorožca. Lebo ja ich proste milujem! Niekedy by som jednorožec najradšej bola ja sama :).

Len sa Vám snažím naznačiť, že si človek potrebuje v sebe udržať detskosť, hravosť a „Syndróm Petra Pana“ si prispôsobiť sebe. Byť dieťaťom občas nie je na zahodenie. Svet by bol možno pre nás jednoduchší a všetky starosti by boli oveľa jednoduchšie.

Dúfam, že mnoho z Vás nezabúda na časy detstva.  Je to totiž obdobie bez starostí, keď je najlepšou vlastnosťou naša hravosť.  Netrápia nás zbytočnosti, neporovnávame sa a nesúdime okolie.

 

Detstvu zdar! 🙂

 

„Zrodila sa Hviezda/ A Star Is Born“

V kinách rotuje režisérska prvotina od Bradleyho Coopera s názvom „Zrodila sa hviezda“. Hlavnú úlohu si zahrá Lady Gaga a čaká Vás nie len skvelá hudba a strih, ale aj pomerne silno psychologická dejová linka. Tak všetci do kina Zrodila sa hviezda!

Žáner: Dráma/Romantika/Hudba

(USA, 2018, 136 min)

Réžia: Bradley Cooper

Scenár: Eric Roth, Bradley Cooper, Will Fetters

Kamera: Matthew Libatique

Hrajú: Lady Gaga, Bradley Cooper, Sam Elliott, Andrew Dice Clay, Rafi Gavron, Anthony Ramos, Dave Chappelle, Alec Baldwin, Ron Rifkin, Michael Harney, Barry Shabaka Henley, Michael D. Roberts, Rebecca Field, Willam, Greg Grunberg, Shangela, Drena De Niro, Eddie Griffin, Gabe Fazio, Matthew Libatique, Luenell, Lukas Nelson, Alberto Bof a i.

Producenti: Bradley Cooper, Bill Gerber, Lynette Howell Taylor a i…

Strih: Jay Cassidy

Príbeh Ally (Lady Gaga), ktorá žije skromne a sníva o kariére skladateľky. Cez deň pracuje, ako čašníčka a v noci sa mení na barovú speváčku. Svoj život nevenuje len spevu a práci. V spoločnej domácnosti žije so svojím otcom. Jedného večera opäť vystupuje v bare a všetko je ako obvykle až do momentu, keď sa na jej vystúpení nečakane zjaví country hviezda Jackson Mainea (Bradley Cooper). Ako to všetko dopadne sa ešte dnes môžete dozvedieť v kine (Presné časy premietania pre Bratislavu a Prahu na konci článku :)). Bude to tuctová „love story alebo ma film prekvapil? Stojí „Zrodila sa hviezda“ za Váš čas?

Príbeh nám ukazuje klasickú hru protipólu. Skromné dievča, ktoré si žije svoj život vs. hviezda ktorá si užíva ženy, slávu, peniaze, drogy a alkohol. Po náhodnom stretnutí v bare Jackson Mainea (Bradley Cooper) podľahne čaru krásnej Ally (Lady Gaga). Zisťuje, že nie je len krásna, ale aj talentovaná. Spev a skladanie je jej vášeň, ale vždy chcela byť skôr v úzadí než stáť pred svetlom reflektorov. Má veľmi nízke sebavedomie a tvrdí, že v progrese jej vždy bránil jej vzhľad.

Naopak, jej otec od detstva túžil po sláve, a preto dúfa, že jeho dcéra bude raz veľká hviezda. Jackson sa chytá príležitosti a rozhodne sa Ally pozvať na svoj veľký koncert. Ona sa vehementne pozvaniu bráni. Presvedčí ju nakoniec až jej otec. Po tom, ako ju Jackson vytiahol na pódium a spolu si zaspievali jej pieseň celé publikum nesie v hlave len jednu myšlienku: Zrodila sa hviezda.

Zrodila sa hviezda a život sa mení

Allly a Jack sa spolu vydávajú na turné a čaká ich nie len úspech v hudobnom biznise. Divák sleduje, ako sa vyvíja ich vzťah. Ally očarila publikum nie len svojím hlasom. Každého dostala aj jej skromnosť a profesionálny prístup k práci. Idylický život plný lásky začínajú pretkávať prvé prekážky. Jack a Ally si spolu užívajú slávu, alkohol a sex. Počas celého kolobehu na scénu prichádzajú prvé hádky.

Film môže na oko pôsobiť ako „doják,“ ale ukazuje hlavne psychologickú sondu do duše hlavných postáv. Zrodila sa hviezda a všetko v ich živote sa mení. Jack už nie je stredobodom pozornosti, a celý svet sa zrazu točí okolo Ally. Jeho ego to ťažko znáša. Utápa v drogách a alkohole. Ally sa mení nie len vizuálne, ale na čas „uletí“ aj jej charakter a sláva ju pohltí tak, že stratí vlastnú tvár.

Ako to už je, keď sa stretnú dve egá prichádzajú aj prvé obete. Všetko vyvrchoľuje fiaskom počas odovzdávania cien, kde Ally mala zažiariť.  Jack to však opäť nezvládol a premohla ho kombinácia drog a alkoholu.  Ako to všetko dopadlo?

„Neprestávajme veriť svojim snom….“

Vo filme nie je všetko čierno-biele a ukazuje nám nekonečnú lásku, oddanosť, vášeň a disciplínu. Hovorí o tom, že nestačí byť len v správnom čase na správnom mieste.  Hovorí o tom, že naša vášeň v nás musí stále horieť a občas musíme priniesť aj nejaké obete. Kam dokážeme v túžbe za svojim snom zájsť?

Záverečné hodnotenie

Možno si spomínate na Lady Gaga v blond parochni a opätkoch. Tá je však roky už dávno preč. Vo filme ukázala nie len krásu svojho vzhľadu, ale hlavne talent. Odviedla maximálne profesionálnu prácu. Krásne spevácke výkony, nádherná práca skladateľa a vo filme mal človek pocit ako, keby hrala samú seba. Bradley Cooper zas ukázal, že jeho „režisérske dieťa“ stojí naozaj za to. Príbeh síce vystaval na klasickej zápletke, ale diváka „možno“ prekvapí koniec. Všetko to ešte umocňuje skvelá hudba a strih ako čerešnička na torte. Cooper ukázal, že to vie nie, len ako herec. Môžeme ho považovať aj za skvelého speváka. Názor si môžete urobiť vo Vašom kine. Ako sa Vám film páčil nezabudnite napísať do komentáru ♥.

Zaujímavosti:

Rolu Ally mala stvárniť pôvodne Beyoncé. V úvahu padala aj Selena Gomez, Shakira či Demi Lovato. Všetky hudobné čísla sú live. Bola to jedna z požiadaviek producenta. Každé vystúpenie muselo byť, „takmer „na prvú“. Cooper chodil niekoľko mesiacov na hodiny spevu a denne trénoval 4-6 hodín. Jeho výkon si žiadal aj veľkú prácu s hlasom pri hovorenom texte, aby jeho hlas viac sedel k postave Jacka.

+Herecké výkony Coopera a Gaga

+Hudba a jednotlivé texty

+ dobrá kamera a lokácie

-Klasická zápletka

-Koniec je až prehnane dojemná estráda

Celkové hodnotenie: 9 z 10

Premietanie filmu Bratislava 4.12.2018

Premietanie filmu Bratislava 5.12.2018 (Zajtra)

Premietanie filmu Praha 4.12.2018

Premietanie filmu Praha 5.12.2018

Obrázky zo zdroja: www.csfd.cz

Mission: Impossible – Fallout (Film mojím pohľadom)

Ethan Hunt (Tom Cruise) sa opäť vracia na plátna kín. Znovu ho čaká ďalšia neuskutočniteľná misia. Tento krát trochu iná ako tie predchádzajúce. Od začiatku augusta je v kinách Mission: Impossible – Fallout. Splní naše očakávania? Posunul sa o stupienok vyššie oproti poslednému dielu? Dozviete sa v recenzií na Mission: Impossible – Fallout. Urobte si pohodlie a začítajte sa do do najnovšej recenzie.

Pár slov na úvod

Film Mission: Impossible – Fallout bol pre mňa skôr povinná jazda. Od začiatku túto sériu vnímam skôr ako film na oddych než plnohodnotné akčné sústo. Dokonca som pred filmom stihla poznamenať: „Už sa teším, že tento film budem môcť poriadne kritizovať“. Ako sa hovorí: Nehovor hop pokiaľ si nepozrieš Mission: Impossible – Fallout: Na film idem, teda zo zvedavosti a uvažujem dokedy vlastne táto nekonečná séria potrvá. Zrejme až do momentu než Tom Cruise nestratí obratnosť, odvahu a nápady.

Poďme na to!

Na úvod treba podotknúť, že nie je podstatné vidieť všetky predošlé časti (ja som skoro všetky priebežne videla v televízií). Nič v deji nejako extra nenadväzuje a to čo je podstatné sa počas filmu spätne pripomenie. Čo od tohto filmu teda očakávať v praxi? Dovolím si prepožičať citát môjho kamaráta z Instagramu po vzhliadnutí filmu: „Mission: Impossible – Fallout bolo tam všetko.“ Popravde toto jeho stručné a presné hodnotenie ma ešte viac podnietilo ísť na tento film. Karol je sám filmár a píše recenzie takže jeho názory na filmy u mňa dosť zavážia.

O filme + môj dojem

Film otvára úvodná zápletka. Hlavná postava zlyhala v svojej misií a jeho vinou sú ohrozené viaceré svetové veľkomestá. Preto sa rozhodne, že len on dokáže túto situáciu zachrániť. Táto úloha však nepôjde len tak. Nepôjde o záchranu ľudstva, ale aj jeho priateľov.

Film je z môjho pohľadu skôr  „akčák“ než špionážna vec, ale nechýbajú samozrejme rôzne technologické hračky. Film diváka udržiava v strehu najmä vďaka tomu, že tak celkom netušíte kto stojí na správnej strane. Počas deja Vám scenár naservíruje niekoľko prekvapení (niektoré občas trochu predvídateľné) všetko striedajú akčné scény Toma Cruisa, ktoré samozrejme občas popierajú gravitačné zákony a logiku.  Všetko, ale k filmu patrí a Tom aj napriek svojmu veku (absolútne som netušila, že má toľko!) všetko hravo zvláda. Pán Tom má 56 a všetky kaskadérske kúsky si opäť vychutnáva sám.

Počas natáčania dochádza aj k nehode. Tom si počas skákania vyvrtol členok a čakala ho niekoľkomesačná liečba. Záber nakoniec zostáva vo filme pre jeho vierohodnosť. Zaujímavé je, že herec skočil padákom v priebehu makrúcania cez 100x a nakoniec uvidíme 3 scény.

Pri Mission: Impossible – Fallout je potrebné vyzdvihnúť geniálny strih a kameru. Strih Vám občas spôsobuje aj menšie krútenie žalúdka. Po čase si Vás akčnosť filmu tak podmaní, že to prestanete vnímať.

Záverom

Mission: Impossible – Fallout ponúka všetko, čo fanúšik tejto legendárnej série očakáva a možno aj niečo viac. Kaskadérske kúsky v podaní Toma Cruisa. Maximálnu kvalitu strihu a obrazu, humor či lásku. Jedná sa o film kvalitatívne prislúchajúci filmu strieborného plátna. Niektoré akčné scény popierajú logiku a gravitáciu. Naopak scenérie na krásnu krajinu občas berú dych. Či už ste fanúšik alebo nie tento film stojí za Vašu pozornosť.

Moje hodnotenie

8,3 z 10

+ kaskadérske kúsky si Tom Cruise aj napriek veku stále rieši sám

+ neskutočne zostirihané aj napriek tomu, že film sa strihal necelé tri týždne pred premiérou

+ veľmi pekné zábery na krajinu a mesto

+ akčnosť sa vo filme napriek pomalšiemu začiatku stupňuje a dej udržiava diváka v napätí

+ celková kvalita filmu (obraz, zvuk, hodba…)

– kaskadérske kúsky občas popierajú gravitáciu/logiku

– ak sa na to príliš zameriate uvedomíte si, že niektoré repliky pôspbia hračkársky

– SPOILER! Naozaj sa na tej skale to lano posunulo 3x?

Aktuálne premietanie Bratislava – Slovensko:

Aktuálne premietanie Praha CZ dnes až streda:

Dnes:

Praha zajtra:

Praha streda 29.82018

Hudba k filmu Mission: Impossible – Fallout na Spotify: 

Moje sociálne siete: 

Facebook 

Instagram 

Twitter 

Email: kontakt@kristendiary.com

Playlist podľa Kristen na KVĚTEN/Máj 2018