„Stratená ľudskosť“

Tento príspevok možno nikdy neuzrie svetlo sveta. Lebo dnes (23.09.2017) má údajne nastať jeho koniec. Lenže v poslednej dobe mám pocit, že koniec sveta nie je otázka jedného dňa. Koniec sveta, sa deje tu a teraz. Stratili sme ľudskosť, empatiu a schopnosť dopriať druhému.

Koniec sveta prežívame denne v práci, pri pohľade na politické dianie či niekedy doslova zvrátené vzťahy. Nepotrebujeme „hoax“ k tomu, aby nastal koniec. My denne prilievame olej do ohňa. Zdá sa, že situácia je nezvratná. Stačí otvoriť noviny a zaplavia ťa hádky, nenávisť či ľudská krutosť. Pritom si neuvedomujeme, že stačí tak málo.

V tomto týždni som zažila dve veľmi zaujímavé veci. Tie ma utvrdili, že koniec sveta možno nenastane až tak skoro. Presne tak ako povedala babka. Boh nedopustí koniec sveta, ak bude na Zemi čo i len jedna osoba, ktorá bude dobrá.

Príbeh…

Po ťažkom dni som šla v električke z práce. Hlava plná povinností, priedušky rezignujú a k tomu ešte kopa ďalších vecí čo mi „bežia“ v hlave. Už keď som nastupovala všimla som si asi päťnásťročné dievča. Bolo krásne. Ale nebol to žiadny make-up, výrazná farba rúžu či umelé riasy. Bola to prává krása. Žiadny FAKE. Ale krása ktorá šla priamo zo srdca. Úplne prirodzene sa mi zjavil na tvári úsmev.

Slečna mi úsmev vrátila!

Vtedy som si povedala: BINGO! Svet ešte ako-tak funguje. Viete čo na tom všetkom bolo najlepšie? Že mi to ten deň zlepšilo.

Presne v tomto týždni sa mi stala veľmi podobná situácia. Hovorí sa, že každá choroba je následkom našej psychiky. Pokiaľ nás niečo dlho vnútorne trápi, jednoducho sa to odrazí na našom tele. Priznávam, že príprava blogu a iné okolnosti mi dali zabrať. Celkovo jesenné počasie u mňa spôsobuje, že sa mi v tele často objavuje zápal a opakuje sa mi niekoľkokrát nachladnutie.

Kto ma pozná vie, že neznášam doktorov a nemocnice. Preto mi musí byť už fakt zle, ak sa vyberiem do lekárne. Pôvodne som si zobrala len čaj z brusníc. Pani ktorá ma v lekárni obsluhovala (vek odhadujem na 50) bola od začiatku veľmi empatická. Bolo vidieť, že jej poslaním v živote je pomáhať ľudom. Do práce dávala srdce. Mne osobne urobila oveľa lepšiu náladu napriek tomu, že mi bolo zle a poradila mi. Na záver sa na mňa usmiala a zaželala mi skoré uzdravenie.

To je presne prejav ľudskosti. Nevyčísliš ju peniazmi. Stačí totiž malé gesto. Tú sme niekde stratili a presviedčajú ma o tom aj posledné dni. Neviem či sa tento svet ešte dá zachrániť. Ja sama to nedokážem ale pokúsim sa o to. A VY mi v tom môžete pomôcť. Stačí robiť malé gestá pomoci úsmev, prejav empatie či dokázať rozosmiať…

Sme tu predsa príliš krátko a sebeckosť môže byť pre svet zničujúca. Tak sa na chvíľu zastavme a pouvažujme či chceme aby nás pohltilo tempo uponáhľaného sveta.

Nezabudni na na playlist mesiaca na Spotify:

Kristen

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *