„A tak sa dva v jednom spojilo v jednu dokonalú časticu…“

Vždy keď som stála na rázcestí života aspoň raz som sa pohrávala s myšlienkou návratu na rodné Slovensko. Až tam niekde v mojom vnútri nastal zlom. Silne som si to uvedomila na jednej akcií. Slovenský som v Prahe organizoval menšie „poetické mecheche“. Zúčastnil sa ho aj jeden úžasný človek (niečo ako môj tútor) – Miroslav Kapusta. Myslím, že tento človek by mohol byť vzorom nie len pre svoju generáciu, ale aj pre moju. V jeho úctyhodnom veku sa venuje nie jen poézií. On dokonca otužuje, cvičí a venuje sa bojovému umeniu. Áno v tejto chvíli sa začínam hanbiť aj ja. Nuž lemra-lemravá máš čo robiť! 

Linky na tvorbu Mirka Kauustu: 

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Miroslav-Kapusta

Jeho najnovšia zbierka básní ktorá je ale, že mega! 🙂

Chcela by som mladé decká (ale aj tie postaršie – môjho roku výroby) vyzvať: „Čítajte poéziu!“ Možno sa to na oko zdá strašne suchárske, ale dá vám do života strašne veľa. A hlavne ak nemáte vzťah k rodnej reči, odporúčam zahraničnú literatúru v originálnom znení. Nevravím, že si máte polámať nohy a musí to byť rovno Shakespeare

Koniec okienka o osvete ideme k pointe. Áno, Týna zasa si niekam odbehla a prestáva to byť efektívne. (Počkajte ja sa bavím sama so sebou už aj v článkoch? Hmmm…)

Ako mi vlastne vznikol pojem dva v jednom a kam smerujem? Vnútorne cítim, že moje ja sa skladá z dvoch častí. Vždy o sebe rozprávam ako o Česko-slovenskom dievčati. Polovica môjho srdca je na rodnom Slovensku, tá druhá v Prahe. Áno toto miesto dostalo moje srdce. Tu chcem prežiť svoj život a mať prvé šediny. V Prahe znova chytám dych. Tu som spoznala Týnu a odhodila Krístínu (v tom horšom Kiku – čo vyslovene neznášam).

V ten večer keď sa v mojom meste nachádzal môjmu srdcu blízky človek som to pochopila. Tie dvere sú už dávno zatvorené. Dva v jednom  sa spojilo v  celok. Už je len jedna osoba a konečne mi nezaujíma či to môjmu okoliu vyhovuje. Áno som Slovenka. Áno som Češka. Z každej časti mám to dobré a ladí to spolu. A som hrdá na to, že v mojom srdci sme stále spolu. Sme bratia a vždy to tak budem brať bez ohľadu na tie „papierovačky“ okolo.

Som dva v jednom a je to super. V Banskej Bystrici budem rada hosťom a urobím si tam prázdniny. Mám tam ľudí čo sú v mojom srdci a ujo Mirko je jeden z nich. Skutočne doma som v Banskej Štiavnici. Kde môžem bárs aj behať nahá po lese. A tá druhá časť môjho srdca bije pre Prahu. Niekdy mám chuť sa nafackovať za to, že vždy po práci nevybehnem na prechádzku. Nuž, trošku ma zaslepilo písanie/čítanie.

Tam večer v Slovenskom dome v Prahe sa stala zásadná vec. Prebehlo jedno vrelé objatie ktoré bolo pre mňa strašne silné. Uvedomila som si, že nechcem len „písať do zásuvky.“ Jedna etapa môjho života sa končí a už niekde v diaľke vidím pootvorené nové dvere…

Som dva v jednom a úplne iná než pár mesiacov dozadu. Už vám nedovolím všetko. Pretože je čas pohnúť sa konečne vpred a uvedomiť si svoju cenu. Ďakujem, že ste súčasťou toho všetkého.

Nezabudni príspevok zdieľať na Facebooku.

Sleduj ma ma sociálnych sieťach:

Facebook 

 Instagram

  Twitter

A rozhodne si pusti Playlist na Spotify :)!

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *