0
Zdravie a fitness

„Pád“ (1. časť vol. 2)

Nenechajte sa zviesť názvom. Dnes som sa rozhodla opätovne spustiť rubriku Fitness denník. Otvorene hovoriť o tom aké to naozaj vo fitku je. Bez toho, aby som Vám natierala med okolo úst. Cvičenie je cesta a voľba. Nie je utrpením, ale životným štýlom. Môjmu „znovuzrodeniu“ predchádzal veľký pád. Dnes si o ňom môžete prečítať v pilotnej časti.

Rok 2016 a moje najväčšie nadšenie z behu.
Foto: Romaana Fabová

Ako sa to všetko začalo

V lete 2017 som zo dňa na deň prestala normálne fungovať. V tú dobu som dva a viackrát  chodila do fitka, stravovala sa vegánsky a v práci mala najlepších kolegov. Napriek všetkému som občas zažívala stres. Možno práve, preto som sa jedného dňa prebudila s bolesťou hlavy a krčnej chrbtice. Absolvovala som celé týždne ignorovania tohto problému.

Všetko nabralo veľmi rýchle obrátky v momente, keď ma môj vtedajší šéf Adam poslal z práce rovno k lekárovi, pretože som prišla do práce vo veľmi zlom fyzickom stave. Za toto sa mu chcem aj takto verejne poďakovať. Bola to najlepšia vec, ktorú v tom čase pre mňa niekto urobil.

Najhoršie momenty v nemocnici

Všetko šlo rýchlejšie, ako som predpokladala a v rovnakom týždni som bola na naliehanie susedky Paulíny donútená zavolať si sama záchranku. Doteraz tento zážitok klasifikujem ako jeden z najhorších. Niekoľko hodín som sedela na chodbe mala som neskutočné závraty a chcela som, aby to všetko skončilo. Na rad som sa dostala až po polnoci (záchranku som si volala o 17:00 a čakala som na ňu hodinu). V tomto čase som netušila, že je to len začiatok a čaká ma prudký pád.

Nekonečné vyšetrenia

Po pár vyšetreniach a poriadnej infúzií, ktorá na moju drobnú konštrukciu pôsobila, ako droga som o jednej hodine ráno bola prepustená domov aj napriek tomu, že som bola doslova sfetovaná. Uprostred noci som s vybitým mobilom nedokázala nájsť metro, a tak som sa vrátila do nemocnice. Vrátnička mi zavolala taxík v ktorom som sa rozhovorom snažila udržať bdelá. Po príchode do bytu som zistila, že v peňaženke ani doma nemám žiadnu hotovosť a po obehnutí všetkých susedov som bola nútená zaplatiť taxík eurami, ktoré som mala doma v kasičke. Po tomto všetkom nasledoval maratón vyšetrení od EEG, Röntgenu a výsledok bol, že všetko je v poriadku. Vtedy som ešte netušila, že môj pád nebude len fyzický.

Bežný život

Tak som teda, v stave „všetko v poriadku“ fungovala asi tak na 40 percent. Fungovala som tak v práci i v súkromnom živote. Lenže fungovať celkovo na 40 percent sa začalo odrážať nie len na mojim pracovnom výkone, ale aj strave a fungovaní v súkromí. Bokom šlo cvičenie aj akékoľvek sociálne vzťahy. Prakticky som len ležala v posteli. Z človeka čo, si varil tak cca 5x do týždňa sa stal „pojedač šalátov a vegan polotovarov“. Ak som nevládala nakúpiť tak som si jednoducho objednala donášku.

V tomto čase som radikálne schudla, začala mať veľké depresie a nakoniec dostala mesiac pred Vianocami v práci výpoveď dohodou, ktorá ma úplne zložila. Stav sa mi, čo raz viac zhoršoval a vegánska strava šla bokom. Bolo pre mňa jednoduchšie urobiť si chlieb alebo cestovinu so syrom a ubúdal mi aj rozpočet. Strava už nebola tak pestrá a po radikálnom schudnutí som naopak začala kilá naberať. Okrem financií som v práci prišla hlavne o výbornú partiu ľudí, a to som nevedela emočne ustáť. Trápila som sa pýtala sama seba: „Kde som urobila chybu?

Pokračovanie nabudúce…

P.S. Tieto články majú byť pre Vás motivácia. Chcem Vám ukázať, že než sa dostanete tam, kde chcete je dosť možné, že Vás občas stretne pád na zem. K ničomu sa nedostanete bez boja a ja som od toho hore musela dostať poriadnu facku. Okrem toho Vám možno začne  všetko do seba lepšie zapadať a zistíte prečo som istú dobu nepísala. 

Majte sa krásne aj v roku 2019 Vám prajem čo najviac lásky.

 

Páčil sa ti článok? Zdieľaj!

You Might Also Like...

No Comments

    Leave a Reply