,,Ako si plánujem svoj čas?“

Vplyvom okolností som koncom roku 2018 zistila, že plánovanie vôbec nie je moja silná stránka. Kedysi mi všetko išlo od ruky tak nejako samo, ale dnes potrebujem postup. Najmä v prípade, že nechcem žiť v chaose a veci mať pod kontrolou musím plánovať.

Pravidelne čítam internetové (a tlačené) vydanie Forbes. Najviac ma dokážu nakopnúť články  v rubrike Forbes Espresso. Smelo odporúčam aj Slovenskú, aj Českú verziu uvidíte, že nebudete ľutovať.Tu som koncom roka natrafila na článok nie len o prokrastinácií, ale aj o aplikáciách na plánovanie Vášho denného harmonogramu.

Prokrastinácia (z latinského pro crastinus na zajtrajšok) je označenie pre chorobné odkladanie dôležitých úloh na neskôr (na zajtra). Treba však podotknúť, že ide o psychickú záležitosť, na rozdiel od lenivosti, ktorá je fyzická (Zdroj: Wikipédia).

Elektronické plánovanie

A tak prišla do môjho života jednoduchá, prehľadná a hlavne užívateľsky prístupná aplikácia COZI. Tento plánovač používajú manažéri na celom svete.  Je dostupný pre Android, Apple a prihlásiť sa môžete aj na webe cez Vás počítač. Viac informácií nájdete na: https://www.cozi.com/. Táto možnosť mi umožňuje mať všetko po ruke, a prakticky kedykoľvek mať prehľad nie len o svojom harmonograme. Prostredníctvom jednoduchej pozvánky môžete pridať do okruhu rodina kohokoľvek a po jeho schválení zdieľať kalendár. Je samozrejmosťou, že aplikáciu musí používať prípadne si ju nainštalovať.

V mojej kabelke nesmie chýbať Motivačný diár 🙂

Staromódne plánovanie na papier

Poviem Vám to úplne „na férovku“ už od momentu ako mi pred školou len tak, prestala fungovať Nokia 3310 technológiám stopercentne nedôverujem. Preto neplánujem  len elektronicky, ale aj na papier. Na pracovnom stole mám už druhým rokom plánovač od A cup of style. Plánovač na rok 2019 má pastelovo-ružovú farbu a jednoduché grafické prevedenie.  Tento plánovač mám, buď položený alebo rovno nalepený na stole. V prípade záujmu si plánovač môžete stiahnuť tu: http://shop.acupofstyle.com/ke-stazeni/mesicni-planovac-2019/. Ja si do tohto plánovača zaznamenávam kľúčové úlohy/ stretnutia s časom prípadne ak k danému dňu uhradiť.

 

A cup of style majú okrem plánovača aj svoj Motivačný diár. Diár je v menšej a väčšej veľkosti. Ten menší je jednoduchší a v pohode sa Vám zmestí do menšej kabelky. Väčšia verzia obsahuje viac druhov plánovačov  (vyberie si fakt ktokoľvek). Tento rok je grafika ešte príjemnejšia a diár obsahuje motivačné texty a aj priestor na Vaše poznámky. Ja som si v prvej polovici januára kúpila diár so zľavou 10 percent formou balíčku (okrem diára obsahuje ceruzky, TO DO LIST a sadu samolepiek). Diár si môžete objednať tu: http://shop.acupofstyle.com/papirnictvi/. Na tento diár nedám dopustiť a robil mi spoločnosť aj počas roka 2018.

Okrem plánovača a diára mám pre prehľadnosť na stole ešte klasiku v podobe stolného kalendára.

Plánovanie práce

Samozrejme aj proces práce potrebuje svoju organizáciu. Počas práce sa snažím jednotlivé úlohy obodovať na stupnici od 1-5. Pričom najvyššie číslo je najťažšia úloha. Keďže ráno som najproduktívnejšia najťažšie úlohy si nechávam  na začiatok dňa a na tie ľahšie sa aspoň môžem tešiť :).

Nedávno som čítala článok o tom, že prácu si treba rozdeliť na „jednotlivé sekcie“ intenzívne pracujeme 20 minút a následne si dáme 5-10 minút prestávku. Sama na sebe som zistila, že tento trik na môj mozog naozaj funguje. Som menej unavená a zvládnem toho viac.

Určite mi napíšte, ako si Váš čas plánujete. Pomohlo Vám niečo z môjho výberu? Používate okrem elektronického aj klasický diár? Budem sa tešiť na Vaše plánovacie „úchylky“  ja ich mám zjavne až príliš veľa.

„Moje ciele na rok 2019“

Nemám rada klišé. Preto si už nejakú dobu na začiatku roka nedávam predsavzatia, ale rovno ciele. Pretože tie sa plnia oveľa lepšie je potrebné ich plniť postupne a systematicky. Uvediem príklad. Sedíte frustrovane na gauči dojedáte vanilkový rožok číslo 500 a poviete si. Začnem cvičiť. To je síce fajn, ale stále je to len veta vypustená kamsi do vzduchu. Predsavzatie stojí za prd. Dajte si cieľ. Ja Vám predstavujem tie svoje na rok 2019.

Byť lepší človek

Možno tento cieľ znie zvláštne. Ale riedim sa heslom, že každú minútu môžeme byť v niečom lepší. U mňa je tento cieľ veľmi špecifická záležitosť. Chcem sa posunúť ďalej v komunikácií s priateľmi (tráviť s nimi viac času), venovať viac času svojej rodine a upevňovať vzťahy k lepšiemu. Byť k ľudom láskavejšia a venovať  sa charite viac než doteraz. Ako človek mám nejaké rezervy. Máme ich všetci a je fajn ak si ich dokážeme priznať. Mať cieľ byť lepší lej vlastne ten najlepší cieľ.

Byť produktívnejšia

V roku 2018 som zistila, že mám veľký problém usporiadať si čas. Vedela som, že toto v novom roku chcem zlepšiť. Žiadnu tvorivú činnosť nemôžete robiť donútene. Je to hlúposť, lebo Váš sledovateľ to bude cítiť. Či si to priznáte alebo nie je to tak. Rozhodla som sa, teda tvoriť oveľa viac. Vždy som k blogu pristupovala ako k práci. Práca musí byť konzistentná a musíš do nej dať maximum. Pri akejkoľvek tvorbe však do toho musíte dať srdce.

Všetko si od začiatku roka pekne plánujem pomáha mi v tom aj plánovač od blogeriek A cup of style. Rovnako druhým rokom, aj ich Motivačný diár. O plánovaní sa chytám napísať samostatný článok. Zatiaľ pridávam link na plánovač a diár. Možno pomôžu aj Vám. Tento rok je môj cieľ nie len prinášať Vám kvalitný obsah, ale spustiť aj dve nové platformy. Verím, že to pre mnoho z Vás bude príjemné oživenie ale zároveň sem pretiahne aj niekoho nového :).Zároveň chcem zlepšiť schopnosti súvisiace s mojím (zatiaľ koníčkom). Zlepšiť techniku písania, naučiť sa viac vo WordPress a preskúmať napríklad grafiku.

Plánovač A cup of style:

http://www.acupofstyle.com/2017/12/mesicni-planovac-2018.html

Motivačný diár:

http://shop.acupofstyle.com/papirnictvi/a-cup-of-style-motivacni-diar-2019/

Viac športovať

Od leta 2018 chodím do fitness centra FIT UP – Staré Mesto v Bratislave. Trénuje ma tréner Marcel Šipkovský. Nájsť si trénera a začať pravidelne cvičiť bolo jedno z najlepších rozhodnutí v minulom roku. Tréner na Vás totiž po celú dobu dáva pozor a pokiaľ mu podrobne všetko opíšete vie presne aké cviky Vám môže dať. Je veľmi fajn, že cvičíte doma, ale v roku 2017 sa mi potvrdilo, že ak cvičíte nesprávne môžete si veľmi ublížiť. Je to drahé? Myslím, že rozhodne nie. Už dávno tréner nestojí stovky eur. A povedzme si úprimne, že mesačne míňame desiatky eur za omnoho menej potrebné veci.

Mne uľahčuje financie Aj MultiSport karta. Prever si či ju aj Ty nemáš u svojho zamestnávateľa alebo, či si niekto zo známych nemôže zriadiť ďalšiu na Teba. Presne takto to mám ja a vstup do fitka mám zdarma a denne môžem ísť napríklad na plávanie alebo masáž. Stačí si preveriť, kde sa karta môže využiť a mesačne ma vďaka nej stojí more športu doslova „pár éčok“.  Môj cieľ je pridať ešte tretí tréning a do fitness centra chodiť aspoň 5x a z toho 3x s trénerom.

V lete a začiatkom jesene som chodila veľmi intenzívne plávať a dosť mi to chýba. Mojím cieľom je od februára sa k plávaniu vrátiť hneď, ako sa mi ustáli zdravie a denný režim.

Viac čítať

Kde sú tie časy, keď som „zhltla“ jednu 700-stranovú knihu za víkend. Zdá sa, že v novom roku sa budem častejšie prechádzať po kníhkupectve. Akosi som zabudla na túto príjemnú  rutinu. Momentálne čítam knihu z vydavateľstva Absint „Nájdem si ťa!“ Verím, že dokonca Januára to dám a budem Vám ju hrdo recenzovať. Môj cieľ je jedna kniha mesačne. Môžete si to dať ako výzvu spolu so mnou.

Nájsť si job snov  

Podľa údajov spoločnosti Trexima Bratislava trávime v práci 40,3 hodín v týždni. Podľa pracovnej agentúry Trenlwalder sme dokonca štvrtou európskou krajinou s najdlhším pracovným časom.

Tento prieskum jednoznačne ukazuje, že Slováci makať vedia, ale zároveň aj poukazuje na fakt, že v práci trávime väčšinu svojho času. Miluješ svoju prácu? Robíš naozaj, čo ťa baví? Dáva ti tvoja práca zmysel? Myslím, že práca sa má zároveň stať poslaním človeka. Pretože najhoršie, čo môže človek urobiť je investovať svoj čas a energiu do práce, ktorá je pre neho utrpením. Preto nerobte to, že vezmete prácu len pre peniaze.

Dajte si čas a investujte ho napríklad do koníčka, čo Vás napĺňa. Popri sa zamerajte na vyhľadanie prác, ktoré chcete naozaj robiť. Pohovory sa síce nebudú sypať, ale verte, že sa počas nich budete cítiť lepšie. Za ten čas choďte na workshopy, stretávajte priateľov, cvičte. Buďte v pohode a verte, že Vás to len posunie bližšie k Vášmu snu. Držím palce!

Veľa, veľa cestovať

Keď vidím  fotky z krásnych destinácií najradšej by sa tam presunula. Ja som v porovnaní s rovesníkmi cestovala fakt málo. Keby som na to mala prostriedky/čas tak okamžite na niekoľko týždňov vyrazím do Vietnamu. Na tento rok som si dala za cieľ skromne Rím, Benátky, Toskánsko a chcela by som sa vrátiť do Barcelony. Ak zvládnem aspoň dve destinácie budem vďačná. Cestovanie nám pridáva odvahu a vzdeláva nás. Dáva nám hlavne nezabudnuteľné zážitky, ktoré nám nikto nevezme.

Poraziť svoje strachy

V súvislosti s cestovaním zažívam ešte jednu bariéru. V minulom roku som prvýkrát letela lietadlom a doteraz tento zážitok považujem za najhorší vo svojom živote. Prvých pár minút som preplakala, pristávanie tiež a uprostred letu ma chytil hysterák, že ja si vstupujem. Je Vám jasné, že sa bojím lietania. K tomu ešte výšok, tmy, uzavretých priestorov, hmyzu a pavúkov. Na tento rok som si stanovila cieľ viac lietať a hlavne to prežiť!

Máš aj ty nejaké ciele na rok 2019? Neboj sa napísať mi do komentára :).

 

 

 

 

 

 

„Ako sa stretol Peter Pan a Instagram v jednej dobe“

V dnešnej dobe žijeme až príliš rýchlo.  Často sa stáva, že prežívame a zabúdame sa zastaviť. Nevychutnávame si silu prítomného okamihu a život naberá „fast food“ rozmer. Nedávno som prežila jeden z najkúzelnejších víkendov za posledné obdobie. Náhodou som objavila VHS-ku zo svojho detstva a uvedomila som si, že ľudia by mali na detstvo nie len spomínať, ale kus dieťaťa uchovať aj sami v sebe. Spomenula som si na jednu štúdiu o tom, že veľmi vysoké percento ľudí (najmä mužov) vo Veľkej Británii sa snaží uchovať si tzv. „Syndróm Petra Pana“.

 

„Čo je syndróm Petra Pana“

Syndrómom Petra Pana trpia prevažne muži. Jedná sa o muža bez schopnosti dospelého fungovania. Odmieta dospieť a často sa chová detinsky, občas až doslova ako dieťa. Jeho správanie sa samozrejme odzrkadľuje aj v jeho živote. Či už sú to priateľské alebo partnerské vzťahy. Toto „dospelé dieťa“ odmieta prevziať zodpovednosť za svoj život.

Je syndróm Petra Pana zrkadlom našej doby? Alebo jednoducho máme strach zo zodpovednosti? V psychologickej štúdií, ktorú som nedávno čítala sa píše, že „Syndróm Petra Pna“ sa čoraz viac rozširuje vo Veľkej Británii a podľa zmieňovaného prieskumu sa číslo z roka na rok zvyšuje. Sporadicky sa táto diagnóza dokonca objavuje aj u žien.

 

Zabíja doba detstvo v nás?

 

Nedávno sa mi do rúk dostali fotky z detstva. Moje detstvo bude do konca života zosobňovať historka o tom, ako som chcela pomôcť starkej v záhrade. Okopávala záhradku a ja som sa rozhodla, že jej idem „pomôcť“. Zobrala som si vedierko a pustila som sa do práce. Všetky tulipány som poctivo pripravila o ich hlavičky. So svojím vedierkom som sa šla samozrejme pochváliť. Dodnes sa doma táto historka považuje za všeobecne vtipnú. Vlaste aj je…

 

V priebehu čítania článku o „Syndróme Petra Pana“ mi napadlo, že doba nám „umožňuje“ akosi rýchlo dospieť. Uvedomila som si, že by bolo vlastne celkom fajn vrátiť sa do čias, keď otrhať hlavičky z tulipánov bolo úplne v poriadku. Mať vedľa seba nedospelého muža je síce poriadna otrava, ale mať vedľa seba muža vedieť, že je v ňom kúsok hravého chlapca je ako výhra v tipovacej súťaži. Uvedomila som si ako, nás doba tlačí do určitého správania. Núti nás v očiach okolia byť cool. Na sociálnu sieť  sa musí zdieľať len to pekné. Lebo ak tam dáš, že máš depresie alebo anorexiu ľudia sa na Teba budú dívať cez prsty. Sama som od okolia počúvala, že nemám spomínať na sociálnej sieti svoje starosti. Ale prečo? K detstvu patrí nie len hravosť, ale aj slzy.

Preto sa, čo najviac hravosti snažím v sebe zachovať. Občas je pre niekoho moje správanie nepochopiteľné, ale ja si to užívam. Užívam si ten pocit ak sa z niečoho teším tak, že pri tom kričím od radosti. Nemám problém byť úplne mimo z plyšového jednorožca. Lebo ja ich proste milujem! Niekedy by som jednorožec najradšej bola ja sama :).

Len sa Vám snažím naznačiť, že si človek potrebuje v sebe udržať detskosť, hravosť a „Syndróm Petra Pana“ si prispôsobiť sebe. Byť dieťaťom občas nie je na zahodenie. Svet by bol možno pre nás jednoduchší a všetky starosti by boli oveľa jednoduchšie.

Dúfam, že mnoho z Vás nezabúda na časy detstva.  Je to totiž obdobie bez starostí, keď je najlepšou vlastnosťou naša hravosť.  Netrápia nás zbytočnosti, neporovnávame sa a nesúdime okolie.

 

Detstvu zdar! 🙂

 

„BLOG“

V mojom poslednom článku som Vám písala o vášni. Naozaj cítim, že 2018 bude úžasný. Cítim, že do roku 2018 treba vložiť ozajstnú vášeň. Často v blogu píšem o egoizme. Lenže sebeckosť môže byť „rôzna“. Ja som sa napríklad rozhodla, že časť svojho súkromia si nechám pre seba a hlavne, že nemusím vysvetľovať.  Ale pár týždňov som sa držala v ústraní, tak si možno nejaké (menšie) vysvetlenie zaslúžite.

Čo bolo?

V živote sa stane, že veci preženieme. Priveľa cvičíme a máme svalovú horúčku. Preženieme to s alkoholom a máme opicu. Pokiaľ to preženieme s pracovným nasadením po čase si telo povie, že má proste dosť. Presne to sa stalo mne. Snažila som sa dlhodobo dostať zo seba čo najlepší výkon. Mnoho vecí nevyšlo podľa mojich predstáv. A tak som sa dostala do stavu, že všetky moje myšlienky, boli smerované len na prácu. Odbor v ktorom momentálne pracujem „nie je moja šálka kávy“.

Stačí táto jednoduchá kombinácia a jedného dňa Vás situácia donúti zavolať si sanitku, pretože uprostred víkendu skolabujete. Presne to sa mi stalo v auguste 2017. Nechcela som tieto udalosti nejako verejne riešiť a hlavne svoju tvorbu, nechcem brať ako „žalobníček“. Udalosť Vám v krátkosti opisujem len z dôvodu, že sa priamo dotýka tvorby na blogu.

Následkom tejto udalosti sa spustil kolotoč (závraty, odpadávanie, vyšetrenia, injekcie a veľmi veľké bolesti). Toto všetko ma čiastočne vyradilo z úplne bežného života. V Prahe som na všetko bola sama. Ale je jasné, že Vesmír funguje na určitým princípe a tak mi pritiahol do života pomoc. Občas potrebujeme postrčiť, inak sa veci nedajú do skutočného pohybu. Mnoho z nás pociťuje hanbu, že musí vyhľadať pomoc. To je presne ono! Alebo skôr nie je. Doba nás umelo núti k prílišnej dokonalosti a nie všetci ju ten tlak dokážeme uniesť. Je to však hanba??? Ja som dostala hneď niekoľko super postrčení. A za každé jedno som vďačná.  

V závere roku som doslova odpočítavala posledné minúty 2017. V duchu som si hovorila, že ten nasledujúci musí byť úplná pecka! Všetko nasvedčuje tomu, že sa aj tak stane. Tu sa plynulo dostávame k informácií, že pre Vás čiastočne mením koncept, dizajn a časom pripravujem niečo naozaj veľké.

Čo bude?

Blog sa nezmení len obsahovo ale aj dizajnom. Už nejakú dobu hľadám niečo oveľa vhodnejšie, prepracovanejšie ale čistejšie. Určite si nechám svoju identitu (logo). To mi robí radosť už od prvého momentu. Blog bude stále o Kristen a nezabúdam ani na mesačné zoznamy skladieb. Dočasne sa na blogu pozastavuje sekcia Fitness denník. Je mi to strašne ľúto pretože cvičenie mi naozaj chýba. Neprejde deň, že si nespomeniem na momenty vo fitku. Určite Viem dopíšem druhú časť. Mňa čaká hľadanie nového druhu cvičenia a posilňovanie budem na čas musieť nechať bokom. Mám však skvelú predstavu o tom ako rubrika bode aktuálne vyzerať.

Kto ma pozná vie, že milujem technológie. Novinky z oblasti mobilného alebo počítačového sveta sú pre mňa moja vášeň. Preto som veľkú časť pracovného života strávila v telekomunikáciách. Verím, že ak všetky moje plány dopadnú dobre, prinesiem Vám skvelé recenzie a Svet technológií pre Vás bude hračka a zábava zároveň. Len Vás prosím o trpezlivosť. Pretože žiadna spolupráca nie je otázka jedného stretnutia.

V začiatkoch Kristen Diary som mala šťastie na ľudí. Dostala som naozaj kopu rád, propagácie a spätnej väzby. Lenže často sa mi stáva, že nájdem umelca o ktorom (možno) ešte nikto nevie. Blog, shop, reštaurácia či firma. Chcem Vám ukázať čo nové som objavila a naozaj to stojí sa povšimnutie a preto je tu rubrika Nové príbehy. Na článok sa môžete tešiť už v priebehu víkendu. Heslom blogu je predsa veta: „Staň sa súčasťou môjho príbehu.“ Preto ak si myslíš, že Tvoj nápad stojí za moju pozornosť/článok neváhaj ma osloviť na mail kontakt@kristendiry.com.

Verím, že mnoho z Vás sa k mojim článkom vráti aj napriek pauze. Prosto občas potrebujeme off tlačítko. Ja som ho potrebovala na dlhšie a už viem, že všetko potrebuje čas. A hlavne nastal čas na to plniť si svoje sny. Robte čo Vás baví a hlavne to nevzdávajte!

S láskou Vaša Kristen 

V našich krajinách je zvláštna situácia. Zabúdame si vzájomne prijať, že sme boli bratia je už minulosť. Ale či chceme alebo nie, jedno nás bude spájať. Umenie. Československé HITY ktoré sú moja srdcovka. 

Sociálne siete: 

Facebook 

Instagram 

Twitter 

„2018 – rok v znamení skutočnej vášne pre čokoľvek v živote“

Nastal čas len pre Vás. Pretože je dôležité povedať, že bez Vás by Kristen Diary neexistoval. Nebolo to ani zďaleka jednoduché. Ale myslím, že v roku 2017 vzniklo veľa pekného. Preto je potrebné povedať jedno veľké ďakujem. Zároveň však načrtnúť, že ani v roku 2018 to nebude nuda. Rok 2018 bude rokom nie len psa podľa horoskopu. Bude to rok vášne. Vášne pre čokoľvek čo milujete.

Zhrnutie toho starého

V starom roku sa všetko okolo Kristen Diary plánovalo. A musím skonštatovať, že som sa hlavne učila. Najprv v novej práci. Tam som sa nenaučila nie len znalosti z odboru financií (pre mňa dovtedy neznáme vody) ale hlavne v oblasti vzťahov. Absolútne neľutujem nič čo som zažila ale s odstupom času viem, že dôverovať netreba každému. Preto som vďačná za ľudí čo pri mne stáli nie len po pracovnej stránke, ale aj osobnej. Ďakujem ešte raz Adamovi za to, že ma posunul nie len po pracovnej ale aj osobnostnej stránke. Si veľký učiteľ a šéf so zmyslom pre spravodlivosť a humor. Skvelej Veronike S. za naozaj mentálnu oporu.  V neposlednom rade Miške ktorá je snáď najväčší fanúšik môjho blogu :). Nesmiem zabudnúť na Víťu a naše debaty o vzťahoch, práci a utužovanie vzťahu k čerstvému chlebu ;). My vieme… :). Moja práca bola jedna zo skvelých vášní za predchádzajúci rok.

Od marca som intenzívne tvorila Kristen Diary. Spoznávala postupne ľudí čo mi pomohli urobiť ho ešte lepším. Prišlo logo od Davida (ktorého mi tiež odporučil kolega), pomocná ruka od doslova super-ženy Janky. Postupne vďaka nej spoznávam WordPress a zisťujem, že nič na čom chcete naozaj „makať“ a máte pre to ozajstnú Vášeň nie je zadarmo. Už vyššie som spomínala, že v minulom roku som sa hlavne učila. Učila som sa doslova za pochodu.  Na webe som stihla niečo zmazať, presunúť, plakať ale i nadávať. Ale objavila som ďalšiu vášeň. Začalo ma zaujímať všetko okolo tvorby a tak som navštívila WordCamp – Brno. Videla som nie len krásne mesto ale opäť som sa učila. Pri cestovaní aj spoznávate a tak som spoznala Mickey. Ambiciózne dievča ktoré vie, čo chce :).

Pri tom všetkom som sa snažila čo najviac utužovať vzťahy ktoré už existujú. Na pracovisku ma vždy nad vodou držali povzbudivé slová od Marcela a Ledy. A po večeroch občas návšteva z UK od Veroniky a následne dlhé telefonáty. Tie prebiehali aj s Maťom. Často som sa smiala tak, že mi padla nejedna slza.

Pomedzi to všetko som hľadala nie len prácu ale aj samú seba. Čítala, študovala, vyberala vysokú školu. Hľadala partnera na najznámejšej zoznamke. Prestala hľadať partnera na najznámejšej zoznamke. Zvažovala, že napíšem o tom hľadaní článok. Zahodila tú myšlienku (lebo je ich fakt na tonu). Možno sa k tej myšlienke časom vrátim a článok bude vyzerať úplne inak a vezmem ho ak jednu veľkú recesiu.

Po medzi to všetko som si fakt užívala stretnutia a filmové zážitky. Bolo veľa sklamaní, veľa prekvapení hlavne z česko-slovenskej a európskej kinematografie. Konečne som zažila LIVE koncert mojej srdcovky HURTS a zamilovala si Pražskú časť Karlín. Prestala som nosiť farebné veci zmenila som stravu. Snažila som sa meditovať a začala cvičiť. Zablokovalo mi chrbát a musela som s cvičením prestať, aby som sa k nemu mohla vrátiť na konci roka. Medzi to všetko pri mne stála Vika  – lebo ak ste občas úplne dolu tak potrebujete oporu. Lietala som na pohovory a zasa spoznávala ľudí ako napríklad Kája. Občas mám pocit, že inteligentný človek často zažíva nepochopenie. Odkedy ťa poznám mám pocit, že je všetko úplne v poriadku. Proste nie každý je na rovnakej vlnovej frekvencií, ale keď takého človeka nájdete treba si ho vážiť :).

 Rasťo. Úprimne som nepočítala, že Silvester poobede budem niekedy tráviť inak ako doma. Takže strašne ďakujem za vytrhnutie zo stereotypu. Hlavne som rada, že môžem znovu veriť v existenciu džentlmenov, lebo to čom zažila za posledné obdobie bola fakt katastrofa. Som vďačná za dlhé spoločné konverzácie a som rada, že sa nemusím hanbiť za svoje slohy ;).

V tejto trojke naozajstných džentlmenov nemôžem zabudnúť na Tomáša a.k.a. môj ex šéf z O2 a ďalší fanúšik celej mojej existencie. Čo k Tebe? Keby som mohla mať brata tak by bol  presne ako Ty. Večne usmievavá osoba ktorá ma drží nad vodou a ešte k tomu má mega príjemný hlas. Objednávam si od Teba jednu uspávanku v Novom roku :).

A vďaka Pája za to, že ma podržíš ale aj poriadne vyhrešíš ak je to potrebné. Je luxus vedieť, že niekto  kto na Vás myslí je doslova päť krokov od Vášho bytu. K tomu všetkému s Danielom každý deň ukazujete, že by som nemala prestať veriť na naozajstnú lásku.  

Samozrejme Romi vďaka ktorej vidíte na blogu krásne fotky. Pomáha dať nejako dokopy môj imidž a je  ako moja sestra.

Nesmiem zabudnúť ani na skvelé osobnosti ktoré som stretávala osobne, knižne alebo virtuálne. Stálica a moja večná energia (veľký brat) Jirko Mádl (každé naše stretnutie ma dobíja – ďakujem Ti z celého srdca), mnoho YouTube tvorcov či knižné /filmové príbehy ako Masaryk. Bol to však aj rok smútku a mnoho umelcov odišlo ako napríklad Jan Tříska.

Deň detskej onkológie. Akcia ktorá ma zmysel a téma o ktorej treba hovoriť.

Čo nás čaká v roku 2018?

Spotify playlist samozrejme musí byť. Síce som Vás za december „obrala“ o špeciálnu Vianočnú verziu ale v roku 2018 Vám to určite vynahradím :). Budeme klasicky pokračovať v „Kristen Diary“ a „Fitness denníku“. Najnovšie filmové/ knižné novinky a udalosti v Prahe nebudú chýbať tiež. Najväčšiu zmenu čaká „Svet chutí“. Keďže nestíham piecť a variť chcela by som Vám priniesť recenzie na zaujímavé reštaurácie v Češkuna Slovensku. Malé a rýchle recepty budú doplnením a občas pribudne „recenzia“ na nejakú tú dobrotu.

Nebudú chýbať aj nejaké novinky. Keďže viem, že milujete prekvapenia tak ich budem postupne odhaľovať. Ďakujem, že Vás stále drží Vášeň čítať moje články. Verím, že Vás budú baviť  či štvať aj v roku 2018.

Rok 2017 bol skôr o pochovávaní vášne. Mnoho ľudom sa rozpadali vzťahy, triedil sa zoznam priateľov. Prichádzalo sa o prácu či zdravie.  Nech je to v tom novom úplne naopak. Majte vášeň k všetkému čo robíte. Či už je to práca, medziľudské vzťahy, koníčky…

Vášeň je totižto najdôležitejší aspekt. Je ako pohonná hmota dopravného prostriedku. Majte vášeň pre príbeh svojho života. Napíšte si ho tak ako sa Vám páči. A ak občas schytáte poleno pod nohy vstaňte, oprášte sa a usmejte.

V prípade spolupráce prosím kontaktovať na: kontakt@kristendiary.com

Sociálne siete: 

Facebook 

Instagram 

Twitter 

Playlist mesiaca na 01/2018 je plný spomienok :). 

 

 

„Vianočná výzva: Úsmev ťa nič nestojí“

Pripravila som pre Vás špeciálnu Vianočnú výzvu. Mám totiž pocit, že skutočná atmosféra Vianoc sa naozaj vytráca. Všetci sme pod stresom pretože potrebujeme nakúpiť darčeky, upratať, navariť a potom už len v tichosti počkať na Ježiška. Následne zasadneme pred televíziu pustíme si tisícu reprízu Popolušky a budeme jesť všetky tie dobroty. Tohtoročná Vianočná výzva bude však o niečom inom. A mala by to byť výzva nie len na Vianoce. 

V poslednej dobe si však všímam, že skutočné hodnoty Vianoc prevalcovalo všetko „pozlátko“ a komercia. Hovorí sa, že za všetko môže doba. Alebo aspoň sa úspešne za tento pojem dokážeme schovať. Naozaj za to môže doba? Myslím si, že doba je stále rovnaká len určité trendy sa menia. Doba sa len posúva a je jedno, že používate Teslu alebo máte v ruke tlačítkovú Nokiu a je rok 2014.

Chcem povedať, že absolútne nezáleží na tom v akej sme dobe. Je to úplne jedno. Záleží len na nás či necháme ducha Vianoc naozaj umrieť. Pretože ak ho budeme takto systematicky pochovávať po pár rokoch si na tie pravé Vianoce ani nespomenie.

Preto ma napadla jedna Vianočná výzva ktorú som najprv uplatnila na sebe. Nachádzam sa vo veľmi komplikovanom životnom období. U mňa to nikdy nie je tak, že som bola úplne v kľude alebo naopak v totálnom strese. Môj život bol vždy ako na hojdačke. Lenže tentokrát sa rozhojdala tak rýchlo, že mám pocit, že z nej vyletím a dopadnem zadkom rovno na ten najtvrdší betón. Práve preto som sa na chvíľu stiahla a píšem nenej než pred časom. Dala som sama sebe sľub, že nechcem aby sa čokoľvek komplikované v mojom živote dotklo Vás čitateľov. Pretože úplne stačí otvoriť si noviny alebo pozrieť večer správy. Ale na druhej strane mi príde fér aspoň takto Vám situáciu načrtnúť.

Ale poďme priamo k Vianočnej výzve. Jedného rána som sa zobudila a povedala som si, že sa proste musím usmievať. Aj napriek tomu čo sa mi momentálne deje v živote budem odovzdávať úsmev. O tom je práve Vianočná výzva. Stačí iba zabudnúť na tie „povinné jazdy“ ako nákupné centrá, darčeky, pečenie. A ak už ten stres naozaj máte, skúste sa na svoje okolie usmievať. Ak k tomu úsmevu prihodíte nejaké milé slovo verte mi, že všetok ten chaos naokolo budete znášať lepšie.

Vianočná výzva je o rozdávaní úsmevu Vášmu okoliu. Nie je však len o tom. Chcela by som Vás na chvíľu zastaviť. Odhoďte všetky tie nákupné tašky a skúste sa „len tak“ prejsť po trhoch. Skúste ísť na čaj s priateľom. Skúste sa venovať svojej rodine. Len tak bez zhonu. Bez toho pozláteného chaosu naokolo. Ono sa totiž vo finále nič nestane ak nebude Vaša výzdoba dokonalá. Nestane sa nič ale nebude na stole 20 druhov koláčov ale iba 3 :).

Je tisíckrát dôležitejšie, že sa pri stromčeku stretne celá rodina s úsmevom. Nie je dar, že tam budeme naozaj všetci? Nie je podstatné kto dá komu drahší darček. Všetky veci ktoré sa momentálne okolo mňa dejú nasiem síce ťažšie ako kedykoľvek predtým ale uvedomila som si jednu zásadnú vec. Nič okrem rodiny, zdravia a priateľov nám nestojí za to aby sme trápili seba.

Presne o tomto všetkom sú z môjho pohľadu Vianoce. A aj Vianočná výzva samotná. Vykúzliť ten najkrajší úsmev, na chvíľu sa zastaviť a upokojiť. Napíšte mi ako sa Vám to všetko darí a ako prežívate Advent? Budem rada za Váš názor. Ak chcete Vianočnú výzvu podporiť ešte viac urobte si fotku s úsmevom a použite Hashtag #VianočnáVýzvasKristen2017. Najkrajšiu fotku zverejním 24.12.2017 na Instagram a autor dostane malú odmenu.

Tak rozdávajte úsmev :).

Nezabudni ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook 

Instagram 

Twitter 

V prípade spolupráce/dotazu ma kontaktujte na: kontakt@kristendiary.com

Playlist na 12/2017

 

„Ako pre Teba tvorím Playlist? Staň sa jeho súčasťou!“

Keď som tvorila tento blog chcela som mu dať niečo viac. Možno niečo iné. Rozhodne si myslím, že sa líši svojim obsahom. Nejedná sa o monotematickú záležitosť a ja som rada, že najbližšie dni ma čaká doladenie posledných dvoch rubrík. Chcela som Vám viac dotvoriť náladu článkov a tak mi napadlo každý mesiac pre Vás vytvoriť Playlist na Spotify.

Prečo a kde?

Keďže som Vám chcela pri čítaní dotvoriť atmosféru, hudba sa mi zdala asi najvhodnejšia. Zároveň som chcela aby ste ma viac spoznali. Myslím, že hudba je jeden z aspektov ktoré nám človeka viac priblížia. Rozhodla som sa vybrať práve Spotify pretože táto platforma je prístupná nie len pre počítače ale aj všetky operačné systémy v mobiloch. Zároveň má svoju free aj platenú verziu. Takže z môjho pohľadu prístupné pre každého. Inštalácia trvá len pár sekúnd a nájdete tam naozaj každú skladbu na ktorú si spomeniete.

Prečo platená verzia?

Platená verzia Spotify stojí doslova pár eur mesačne. Takže máte neobmedzené množstvo hudby. Skladby môžete počúvať znova a znova a albumy nie je nutné priamo zakúpiť. Plus, platená verzia funguje aj bez pripojenia na internet. Free verzia potrebuje dáta poprípade Wi-Fi. Takže pokiaľ vám nevadí, že aplikáciu budete používať len pokiaľ budete online a skladby vám bude aplikácia po čase náhodne vyberať podľa toho, čo počúvate platená verzia nie je potrebná :).

Proces tvorby Playlistu na Spotify

Začína to presne tam kde končí. V tomto prípade keď jeden Playlist dokončím tak sa vrhám na ďalší. Popri práci mám počas celého mesiaca pustenú hudbu. Nejak pomaly si v hlave vytváram štruktúru Playlistu. Dosť ma dokáže ovplyvniť aj to čo mentálne vo svojom živote prežívam/riešim. Inšpirujú ma udalosti či ľudia v mojom živote. Všetky udalosti ktoré sa ma dotýkajú nájdete v hudbe.

Téma Playlistu sa často odvíja aj od nejakého môjho obľúbeného článku z blogu. Viac informácií o téme nájdete vždy v popisku pod názvom. Tento mesiac som sa trošku odtrhla z reťaze. Celú dobu som počúvala rôzne skladby z detstva a zároveň som ich mixovala s najnovšími. Tak vznikla jedna naozaj pestrá nádielka. Snažím sa držať zásady, že rýchlejšiu skladbu strieda tá pomalšia a melancholickejšia. Zároveň mám vždy v Playliste jednu Slovenskú (väčšinou staršiu skladbu) a jednu moju Českú srdcovku.

Chceš byť toho súčasťou?

Tak klikni na môj Instagram. Pod screen posledného Playlistu mi napíš Tvoju obľúbenú skladbu a ja ju možno vyberiem a bude na prvom mieste. Mám pre Teba ešte ďalšie prekvapenia. Tak nezabudni sledovať sociálne siete, zdielať a lajkovať. A hlavne nezabudni počúvať dobrú hudbu. Lebo tá je liekom na všetko:).

Nezabudni ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook 

Instagram 

Twitter 

V prípade spolupráce/dotazu ma kontaktujte na: kontakt@kristendiary.com

Fakt RETRO Playlist na 11/2017

 

„Príbeh zodpovedajúci otázku: Som egoista?!“

Asi si v poslednej dobe získavam v okolí status poriadneho egoistu. Ale z môjho pohľadu nie je egoista ako egoista. Občas sa z nás musí stať pomyselný egoista len preto, že chceme dosiahnuť svoj cieľ. A nemyslím egoista v pravom zmysle slova.

Už od detstva som bola strašne tvrdohlavé dieťa. Asi to vychádza aj  z faktu, že som sa narodila v znamení Baran. Vraj som krížená so znamením Lev čo občas spôsobuje, že ťažko ustúpim v konflikte a môžem vzbudzovať dojem práve egoistu.

Osobne v živote stretávam len dve kategórie ľudí. Jedna skupina ktorá sa uspokojí, že sa nachádza na určitom bode štandardu (to znamená, že je spokojná vo svojom živote). Následne druhá, pre ktorú je potrebný progres. To znamená, že človek nenachádza v živote tam kde chce, alebo uznáva „princíp tunenia“ počas celého života.

Veľmi funny príklad: Som pomyselná Škoda 120 neznamená, že si nemôžem kúpiť lepšie disky. Zvýšim tým svoju hodnotou do budúcna i zlepším vzhľad.  Asi na Vás dávam dosť brutálne prirovnania čo?

Skúsim to možno demonštrovať sama na sebe. Po strednej škole som nastúpila rovno do práce nakoľko som sa nedostala na vysokú školu. Presne tu sa prejavila moja hrdosť/tvrdohlavosť. Bola som druhá pod čiarou a neodvolala som sa. V istom bode života som to považovala za najväčšiu chybu života. Na druhej strane je dosť pravdepodobné, že by som nepísala tento príspevok, blog by neexistoval a nebola by som v Prahe. Skrátka všetko je tak ako má byť  🙂. Občas nám totiž v živote nezostáva nič iné, než veriť vyššej sile.

Dnes keď píšem tieto riadky a prejdem si po čase určité veci ktoré som prežila divím sa, že som svoju cestu ešte nevzdala. Prečo? Pretože pre mňa nikdy toto slovo nemalo zmysel. V súčasnej dobe mám však pocit, že ten môj „repas karosérie“ už nejakú dobu stojí. A preto som sa rozhodla byť EGOista. Kto ma veľmi dobre pozná vie, že som vždy robila veľa vecí pre svoje okolie. Dovolím si tvrdiť, že 80 percent som robila na úkor seba. Vždy som sa snažila vyhovieť druhej strane, pritom som často-krát nemyslela na to čo chcem skutočne ja. Všetko čo som robila ani tak nebol kompromis ako z núdze cnosť. Prejavilo sa to napríklad pri hľadaní bytu. Keďže  ma tlačil čas zobrala som variantu ktoré mi dnes robí mnoho vrások. Zažívam nepríjemné jednanie zo strany vlastníkov, priestor má mnohé nedostatky a nie raz došlo k narušeniu môjho súkromia.

Presne v tomto prípade mi vyfučalo, že občas ten EGOista fakt treba byť. Že sa mi nevyplatí byť až príliš milá, že sa musím naučiť pritlačiť ak je to potrebné. Ono sa občas stane, že rozhodnutie ktoré robíme na oko pôsobí ako kompromis, ale v skutočnosti to tak nie je. Nemali by sme sa podceňovať napríklad pri hľadaní práce, miesta pre svoj život či partnera. Sú to natoľko zásadné rozhodnutia a súčasti nášho života, že byť EGOista je doslova nutné.

Posielam moju obľúbenú pieseň mesiaca čoskoro Playlist na 11/2117

 

Občas nám však k tomu EGU chýba podpora. Možno pomyselné gule?  Stalo sa Vám, že ste si neverili? Je to to najhoršie čo môžete sami pre seba urobiť. Nie som tu od toho aby som Vám dávala kázanie. Vždy článok tvorím s pocitom, že Vás chcem motivovať a najlepšie je Vám to ukázať na mojich chybách. Možno to na niekoho môže pôsobiť čudne. Myslím si, že tak ako je dôležité vedieť ovládať svoje EGO, rovnako je potrebné naučiť sa časom pozrieť na svoje chyby a zhodnotiť ich.

Byť EGOista nie je hanba Treba v tomto pojme nájsť mieru. Prečo som sa rozhodla byť EGOista ja? Nastal totiž čas pohnúť sa z jedného miesta. V tomto roku som si plne uvedomila, že sa mi v živote opakuje jeden druh scenára nesúci mierne obmeny. Pýtate sa či som spokojná? Som napríklad spokojná s blogom po obsahovej stránke (aj keď len čiastočne). Snažím sa ho pre Vás zlepšiť aj po tej technickej (v poslednom čase sa v mojom živote slovo workshop skloňuje častejšie než spánok….). Mám v živote pár fakt, že priateľovskvelú rodinu. Posledné mesiace boli pre mňa hrozne náročné a preto som sa rozhodla, že tomu bludnému kruhu chcem dať STOP. Byť lepšia? Áno! Riešiť či sa to páči okoliu? Nie! Ide predsa o môj život a mám pocit, že som až príliš dlho žila život niekoho iného.

„Keď sa človek naučí robiť niečo na sto percent, môže to byť tá najzábavnejšia vec. Zároveň však tá najnudnejšia.“  (Redaktor M. Kovačič).

Neboj sa napísať mi do diskusie v čom si egoista (pozitívne) práve ty? Ako vlastne tento problém vnímaš? Ako na celú situáciu hľadíš ty?

Nezabudni ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook 

Instagram 

Twitter 

V prípade spolupráce/dotazu ma kontaktujte na: kontakt@kristendiary.com

 

Playlist na Spotify 10/2017

 

 

 

 

 

 

 

 

„A tak sa dva v jednom spojilo v jednu dokonalú časticu…“

Vždy keď som stála na rázcestí života aspoň raz som sa pohrávala s myšlienkou návratu na rodné Slovensko. Až tam niekde v mojom vnútri nastal zlom. Silne som si to uvedomila na jednej akcií. Slovenský som v Prahe organizoval menšie „poetické mecheche“. Zúčastnil sa ho aj jeden úžasný človek (niečo ako môj tútor) – Miroslav Kapusta. Myslím, že tento človek by mohol byť vzorom nie len pre svoju generáciu, ale aj pre moju. V jeho úctyhodnom veku sa venuje nie jen poézií. On dokonca otužuje, cvičí a venuje sa bojovému umeniu. Áno v tejto chvíli sa začínam hanbiť aj ja. Nuž lemra-lemravá máš čo robiť! 

Linky na tvorbu Mirka Kauustu: 

https://www.martinus.sk/knihy/autor/Miroslav-Kapusta

Jeho najnovšia zbierka básní ktorá je ale, že mega! 🙂

Chcela by som mladé decká (ale aj tie postaršie – môjho roku výroby) vyzvať: „Čítajte poéziu!“ Možno sa to na oko zdá strašne suchárske, ale dá vám do života strašne veľa. A hlavne ak nemáte vzťah k rodnej reči, odporúčam zahraničnú literatúru v originálnom znení. Nevravím, že si máte polámať nohy a musí to byť rovno Shakespeare

Koniec okienka o osvete ideme k pointe. Áno, Týna zasa si niekam odbehla a prestáva to byť efektívne. (Počkajte ja sa bavím sama so sebou už aj v článkoch? Hmmm…)

Ako mi vlastne vznikol pojem dva v jednom a kam smerujem? Vnútorne cítim, že moje ja sa skladá z dvoch častí. Vždy o sebe rozprávam ako o Česko-slovenskom dievčati. Polovica môjho srdca je na rodnom Slovensku, tá druhá v Prahe. Áno toto miesto dostalo moje srdce. Tu chcem prežiť svoj život a mať prvé šediny. V Prahe znova chytám dych. Tu som spoznala Týnu a odhodila Krístínu (v tom horšom Kiku – čo vyslovene neznášam).

V ten večer keď sa v mojom meste nachádzal môjmu srdcu blízky človek som to pochopila. Tie dvere sú už dávno zatvorené. Dva v jednom  sa spojilo v  celok. Už je len jedna osoba a konečne mi nezaujíma či to môjmu okoliu vyhovuje. Áno som Slovenka. Áno som Češka. Z každej časti mám to dobré a ladí to spolu. A som hrdá na to, že v mojom srdci sme stále spolu. Sme bratia a vždy to tak budem brať bez ohľadu na tie „papierovačky“ okolo.

Som dva v jednom a je to super. V Banskej Bystrici budem rada hosťom a urobím si tam prázdniny. Mám tam ľudí čo sú v mojom srdci a ujo Mirko je jeden z nich. Skutočne doma som v Banskej Štiavnici. Kde môžem bárs aj behať nahá po lese. A tá druhá časť môjho srdca bije pre Prahu. Niekdy mám chuť sa nafackovať za to, že vždy po práci nevybehnem na prechádzku. Nuž, trošku ma zaslepilo písanie/čítanie.

Tam večer v Slovenskom dome v Prahe sa stala zásadná vec. Prebehlo jedno vrelé objatie ktoré bolo pre mňa strašne silné. Uvedomila som si, že nechcem len „písať do zásuvky.“ Jedna etapa môjho života sa končí a už niekde v diaľke vidím pootvorené nové dvere…

Som dva v jednom a úplne iná než pár mesiacov dozadu. Už vám nedovolím všetko. Pretože je čas pohnúť sa konečne vpred a uvedomiť si svoju cenu. Ďakujem, že ste súčasťou toho všetkého.

Nezabudni príspevok zdieľať na Facebooku.

Sleduj ma ma sociálnych sieťach:

Facebook 

 Instagram

  Twitter

A rozhodne si pusti Playlist na Spotify :)!

 

„Stratená ľudskosť“

Tento príspevok možno nikdy neuzrie svetlo sveta. Lebo dnes (23.09.2017) má údajne nastať jeho koniec. Lenže v poslednej dobe mám pocit, že koniec sveta nie je otázka jedného dňa. Koniec sveta, sa deje tu a teraz. Stratili sme ľudskosť, empatiu a schopnosť dopriať druhému.

Koniec sveta prežívame denne v práci, pri pohľade na politické dianie či niekedy doslova zvrátené vzťahy. Nepotrebujeme „hoax“ k tomu, aby nastal koniec. My denne prilievame olej do ohňa. Zdá sa, že situácia je nezvratná. Stačí otvoriť noviny a zaplavia ťa hádky, nenávisť či ľudská krutosť. Pritom si neuvedomujeme, že stačí tak málo.

V tomto týždni som zažila dve veľmi zaujímavé veci. Tie ma utvrdili, že koniec sveta možno nenastane až tak skoro. Presne tak ako povedala babka. Boh nedopustí koniec sveta, ak bude na Zemi čo i len jedna osoba, ktorá bude dobrá.

Príbeh…

Po ťažkom dni som šla v električke z práce. Hlava plná povinností, priedušky rezignujú a k tomu ešte kopa ďalších vecí čo mi „bežia“ v hlave. Už keď som nastupovala všimla som si asi päťnásťročné dievča. Bolo krásne. Ale nebol to žiadny make-up, výrazná farba rúžu či umelé riasy. Bola to prává krása. Žiadny FAKE. Ale krása ktorá šla priamo zo srdca. Úplne prirodzene sa mi zjavil na tvári úsmev.

Slečna mi úsmev vrátila!

Vtedy som si povedala: BINGO! Svet ešte ako-tak funguje. Viete čo na tom všetkom bolo najlepšie? Že mi to ten deň zlepšilo.

Presne v tomto týždni sa mi stala veľmi podobná situácia. Hovorí sa, že každá choroba je následkom našej psychiky. Pokiaľ nás niečo dlho vnútorne trápi, jednoducho sa to odrazí na našom tele. Priznávam, že príprava blogu a iné okolnosti mi dali zabrať. Celkovo jesenné počasie u mňa spôsobuje, že sa mi v tele často objavuje zápal a opakuje sa mi niekoľkokrát nachladnutie.

Kto ma pozná vie, že neznášam doktorov a nemocnice. Preto mi musí byť už fakt zle, ak sa vyberiem do lekárne. Pôvodne som si zobrala len čaj z brusníc. Pani ktorá ma v lekárni obsluhovala (vek odhadujem na 50) bola od začiatku veľmi empatická. Bolo vidieť, že jej poslaním v živote je pomáhať ľudom. Do práce dávala srdce. Mne osobne urobila oveľa lepšiu náladu napriek tomu, že mi bolo zle a poradila mi. Na záver sa na mňa usmiala a zaželala mi skoré uzdravenie.

To je presne prejav ľudskosti. Nevyčísliš ju peniazmi. Stačí totiž malé gesto. Tú sme niekde stratili a presviedčajú ma o tom aj posledné dni. Neviem či sa tento svet ešte dá zachrániť. Ja sama to nedokážem ale pokúsim sa o to. A VY mi v tom môžete pomôcť. Stačí robiť malé gestá pomoci úsmev, prejav empatie či dokázať rozosmiať…

Sme tu predsa príliš krátko a sebeckosť môže byť pre svet zničujúca. Tak sa na chvíľu zastavme a pouvažujme či chceme aby nás pohltilo tempo uponáhľaného sveta.

Nezabudni na na playlist mesiaca na Spotify:

Kristen