„Fitness denník vol. 2 štvrtá časť: Reset života“

Po načerpaní Pražskej atmosféry Vianoc som sa rozhodla, že balím veci a odchádzam resetovať hlavu na Slovensko. Potrebujem zistiť, čo vlastne od života chcem. V tomto čase spoznávam zaujímavého človeka, volajme ho Kája. Tento týpek sa snaží pomôcť nájsť mi prácu. A to aj napriek tomu, že sme sa osobne nestretli. Prechádza si rovnako, ako ja ťažším obdobím v živote a snažíme sa vzájomne podporiť. Áno dá sa byť, na jednej vlne bez toho, aby ste niekoho poznali 10 rokov. Tento človek mi potvrdí, že ľudia so srdcom ešte existujú.

Foto: Romana Fabová

Keďže moja peňaženka zíva prázdnotou rozhodla som sa, že tento rok na Vianoce do každej domácnosti kúpim jednu, tradičnú drevenú ozdobu na trhu. Pekné a symbolické. Dnes ma už čaká len balenie kufra a cesta domov. Pokiaľ to situácia dovolí, chcem na Slovensku zostať najmenej 14 dní. Pred odchodom si len zbalím kufre. Beriem si len pár vecí nakoľko som v tomto roku bola vegánka, tak aj nejaké Vianočné pečivo. Pre problémy s chrbticou, dosť nechcene beriem kufor na kolieskach a teším sa, že konečne budem doma. Kufor beriem relatívne prázdny. Viem, že späť pôjdem nabalená.

Pamätám si, že som bola v ten deň maximálne vyčerpaná. Na cestu som si kúpila vodu, jedlo a čítanie, ale zaspala som asi tak po polhodine. Po prebudení  ma prepadla úzkosť. Tieto stavy som mala cez maturitu a ešte počas svojho prvého vážnejšieho vzťahu. Občas sa mi vracajú pokiaľ mám dlhodobo stresovú situáciu. Preto sa snažím v prípade dlhodobého stresu pravidelne oddychovať.

autobuse som začala premýšľať, čo bude za pár týždňov. Absolvovala som niekoľko pohovorov, ale nevedela som či nejakú z pozícií získam. Nedokázala som sa zmieriť s predstavou, že nepôjdem do svojej predchádzajúcej práce. Denne mi chýbali moji priatelia, smiech a pocit, že som s nimi bola sama sebou. Chýbalo mi niekoľkokrát do týždňa cvičenie a klasické veci ako to, že som šla do svojej obľúbenej Lucerny na film. Pre niekoho sú to možno hlúposti, ale pre mňa to boli veci/ľudia, ktoré ma dobíjali energiou.

Na niektoré veci proste potrebujeme čas. Potrebujeme ich analyzovať, hovoriť o nich a plakať pre ne. Lebo cítime stratu. Lebo vieme, že odišla časť z nás. Tento rok, by som Vianoce najradšej zrušila. Cítim, že potrebujem urobiť tlstú čiaru. Časť zo mňa odišla. Pomedzi sviatky sa mi Kája ešte viac dostáva pod kožu. Často si píšeme a vzájomne sa podporujeme. Dohodneme si definitívne stretnutie, a to ešte v tomto čase netuším, že z neho bude môj najlepší priateľ. A to aj napriek tomu, že v jednom meste budeme len chvíľu. Škoda, že nie a som veštica kedy som vedela, že v mojom živote a už „tam hore“ programuje poriadny reset.

Foto: Romana Fabová

Cez Vianoce počúvam dokola tú istú pieseň. Prečo si nedáš koláče? Odkiaľ berieš bielkoviny? To neješ ani vajíčka?

Uff…

Trochu to vyžehlia moje Vianočné koláče a opäť to rozdúcha vegánska vianočka, ktorá je skôr vražedná zbraň než jedlo. Do rána zostala ako kus kameňa. Dodnes neviem prečo. Možno sa do nej premietli všetky moje pocity.

Štedrý deň som vždy dosť citovo prežívala. Tento rok, by som ho najradšej prespala alebo strávila s nosom v knižke. Pripravím si večeru a najviac sa teším na kapustnicu od tety. Trochu sa primaľujem. Už v tom čase mám podozrivo málo energie a veľmi často si dávam poobedňajší „šlofík.“ Po dobrom jedle si všetci rozbaľujeme darčeky. Dostane ma melanchólia, lebo som tento rok mala veľké plány. Večer trávime pri Popoluške a ja sedím pri stromčeku na koberci, keď tu zrazu…

 

 

„Fitness denník vol. 2 tretia časť: The show must go on“

Keby som však tušila tak vedzte, že aspoň o kúsok poľavím vo svojom panikárení. Vlastne takto spätne sa na tom musím len smiať. Pravdepodobne to potvrdzuje frázu, že všetko je tak, ako má byť. Alebo fakt, že si môžeme plánovať čokoľvek, ale Boh si usrkáva Martini sa smeje sa tomu, čo si to vlastne dovoľujeme. Jedno je však isté nech sa v Tvojom živote deje čokoľvek The show must go on!

 

Tak milujem nasávať Vianočnú atmosféru. Ale verte, že v čase ak ste úplne dole uvažujete či ste Vy v poriadku a všetci okolo sú blázni alebo je to naopak. Zdá sa, že tento rok na mňa doľahne komerčne známa Vianočná depka. Všetko však zlepšuje fakt, že tento mesiac sa zúčastním na večierku a aspoň takto uvidím svojich kolegov. Jupíííí!

Keďže sme pár dní dozadu boli vyzdvihnúť darček od tajného Santu a ja som v balení fakt tragická rozhodnem sa, že krátku prechádzku spojím s návštevou v práci. Aspoň na chvíľu vypadnem zo svojej asociálnej bubliny. Už cestou v električke si opäť uvedomujem, že mi chýba tá príjemná rutina. Vstaneš, zacvičíš si a ideš do práce. V momentálnej situácií je pre mňa ťažké vôbec vstať keďže nedostatkom pohybu mi celý krk tuhne, a ak idem von tak mi zachladne a je to ešte horšie.

Uvedomujem si aj fakt, že sa maximálne dokážem tešiť z maličkostí. Napríklad dnes z jazdy električkou a pocitu, že som v meste, v ktorom som túžila žiť od desiatich rokov. Aj, keby sa to teraz skončilo môžem si povedať, že som do toho dala maximum. Ale ja to nevzdám, pretože „ The show musto go on!“

Je fajn vidieť našu starú partiu v práci. Uvedomujem si, že tu cítim pocit domova. Zrejme je to normálne nakoľko v práci človek prežíva raz príjemné raz nepríjemnejšie situácie hlavne trávi tu najviac času. Som rada, že zasa vidím všetkých pokope a u niektorých  cítim, že je to vzájomné. Čaká ma však veľká úloha. Musím pre Adama napísať do knihy venovanie, a tak si sadám do kuchyne. Trochu sa izolujem od pracovného ruchu a úplne zabudnem, kde som. Hm…

Tinka budeš musieť zo seba dostať to najlepšie. Ale, že fakt sa snaž vieš, že Adam bol vždy perfektný šéf a kamoš. Hlavne si uvedom, že si to bude možno čítať o ďalších 10 rokov. Tak nech je to top.

Keď píšem venovanie pre kohokoľvek dávam do toho srdce. A nás rok delilo iba sklo a doslova pár metrov.  Keď si spomeniem na to, ako mi úplne banality dokázali zlepšiť deň. Najviac ma mrzí, že sme naše ranné rozhovory nezaviedli skôr.  Možno by bolo všetko inak. V hlave mi prebehnú všetky vtipné situácie a uvedomím si, že v tomto kolektíve som bola sama sebou. Bude vôbec niekedy niečo podobne? Asi nie, lebo viem, že som stretla výnimočných ľudí. A som za to vďačná každý deň.

Myslím, že venovanie dopadlo skvele. A hlavne z overeného zdroja viem, že darček na 100 percent poteší. Hurááá! To ma najviac teší na celej situácií, ale zároveň ma mrzí, že som nemohla vidieť reakciu. Nevadí. Ono mi to „ten hore“ určite niečím vynahradí. Moje dielo úplne epicky dotiahla kolegyňa Miška. Tá ma vždy podržala a hlavne je to môj najväčší fanúšik za, čo jej veľmi ďakujem.

Posledné dni trávim prechádzkami a snažím sa dostať do mentálnej  pohody. Vianočná párty je opäť dôvod urobiť zo seba dámu. Cítim sa zvláštne na jednej strane som rada, že tam mám ľudí môjho srdca, ale na druhej strane cítim, že pár z nich ma nevidí úplne najradšej. Na chvíľu ma to zarmúti, ale v zapätí si uvedomím, že záleží len na tej prvej skupine. A to vždy.

Kráčam po ulici a vonku je celkom príjemne a až teraz si to uvedomujem. Skončila sa jedna etapa života. Už budúci rok (čo bude o pár dní) bude všetko inak. Ale jedno viem iste. Spoznala som skvelých ľudí. Vážne prisahám, že by som Vám každého z nich dopriala. Stáli pri mne v tom najhoršom aj najlepšom. Viem, že som do toho dala maximum a všetko je tak, ako má byť. Je čas začať niečo nové aj keď teraz chodí po uliciach trochu skleslejšia verzia môjho ja je tu nová šanca na začiatok. Viem, že ďalší rok bude spočiatku ťažký, ale: „The show must go on!“ 

Špeciálne P.S: Ďakujem Adamovi za to všetko, čo ma naučil po pracovnej stránke. Ale hlavne za to, že si ma vždy bral presne takú aká som. To je fakt viac než čokoľvek. Ďakujem mojim kolegom, že ich bavil môj humor a prežili so mnou aj tie ťažšie časy, kde som nevedela, čo mám vlastne robiť. Hlavne Lade a Miške. Miška, ty si asi ten najväčší fanúšik. Lada, vždy mi budeš ako sestra aj keď som asi pár vecí pekne pohnojila.

Míra, ty si ma vedel vždy rozosmiať 🙂. Ďalej samozrejme skvelej Mikre, ktorá bola ako naša  maminka 🙂. Nemôžem zabudnúť na Marcelka, Vítka a Tomíka s Radimom. Zdá sa mi to alebo mi táto práca priniesla do života skvelých mužov? 

Chcem Vám všetkým povedať, že na Vás myslím skoro stále a chýbate mi. Ale spomienky mi navždy zostanú v srdci. Občas si poplačem a zasmejem sa a uvedomím si, že to boli tie najlepšie momenty mojej cesty.

Playlist na Január/Leden 2019

 

„Fitness denník vol. 2: Varovania (Druhá časť)“

 November mi, uletel ako voda a ja som dúfala, že sa stane Vianočný zázrak. Nevedela som či si viac želám, aby som mohla zostať v práci alebo to, že už nechcem závraty a tie strašné bolesti. Som prakticky obmedzená len na jeden režim. V prípade ak sa cítim lepšie som schopná ísť na malú prechádzku. Ak nie je to nákup v neďalekých potravinách kam mi stačí pár zastávok električkou. Takto prežijem celý December bez toho, aby som tušila, že dostanem od „toho hore“ nečakané varovania.

 

Systematická príprava na niečo nové…

V tom čase sa systematicky snažím svoju myseľ presvedčiť, že sa všetko obráti na dobré. Totálne som si zakázala podliehať panike. Spustila som veľkú pátraciu akciu a pod vplyvom všetkých legálnych drog z lekárne som začala makať na tom, aby som na začiatku roka mala job. Lenže hľadanie práce mesiac pred Vianocami je horšie, ako ubehnúť maratón bez tréningu. Aj napriek maximálne organizovanému harmonogramu cítim, že moje telo je na tom stále horšie a dostávam ďalšie varovania. Prestavajú zaberať prášky od bolesti a ja si pomaly chytám plán B.

Chvíle veselosti

  Chvíle samoty si v tomto období spestrujem na internetovej zoznamke. Skúste ma v tomto momente nesúdiť. Ak by bol ktokoľvek z Vás zavretý doma a mal bolesti snažil by sa urobiť čokoľvek pre chvíľu zábavy. Musím priznať, že som nemohla spraviť nič lepšie. Jednak mi tieto chvíle poskytujú brutálny obraz o tom aká rôznorodá vzorka mužov chodí po svete. Ďalšia  vec je to, že postupom času zisťujem, že prostredníctvom internetu človek okolo seba dokáže urobiť veľký marketing.

Vždy, keď som niekomu napísala, že som blogerka dokázal tento fakt využiť vo svoj prospech, aby si získal moju pozornosť. Akurát, že ja som v tom čase hľadala niekoho na vtipné a zároveň plodné debaty o živote. A tak mi do života prišiel jeden človek, ktorý mi zlepšil dni bez toho, aby to sám tušil. Na rozdiel od pochlebovačov mi ponúka pomoc a to aj napriek tomu, že ma nepozná. O ňom sa však rozpíšem v nasledujúcej časti.

„Staro-nové priateľstvá“

Aj napriek tomu, že môj stav sa zhoršuje rozhodnem sa nakopnúť svoj sociálny život. Dohodnem si stretnutie s jedným z mojich anjelov. To sa však uskutoční až po Vianociach. Tento človek ma bude v najbližších mesiacoch držať nad vodou (ja to však ešte netuším) a bude pre mňa veľká motivácia. Keďže vidím, že s mojím telom to bude na dlhé trate snažím sa vyriešiť zrušenie členstva vo fitness centre. Počas tohoto procesu zisťujem, že fajn ľudia naozaj existujú. V tom všetkom sa snažím udržať staro-nové priateľstvá.

 

Oporou je mi mnoho ľudí, čo ešte len spoznám, ale aj napríklad kamarátka Janka. Párkrát ma nenápadne pozve na obed a trávim s ňou veľa času. Náladu mi urobia aj jej deti. Pár dni mi je fajn. Podľahnem tomu pocitu a idem si zabehať. Aká chyba.

Po pár minútach dostanem ďalšie varovanie v podobe závratu. Po dlhom spánku sa nakopnem výzdobou bytu a pár dní na to idem vyzdvihnúť tajného Santu pre svojho už ex šéfa. Viete toto mi v tom čase urobilo veľkú radosť. Strašne som chcela, aby som pre neho mohla vybrať darček. Bol mi skutočná opora a nebol to len šéf v práci. Kontakt s predošlým svetom mi pomáha zabúdať na to, že sa necítim dobre, a to nie len po fyzickej stránke. Aj napriek všetkému ma do konca roku 2017 čaká mnoho príjemného a ja si v tom čase neuvedomujem, že karta sa už obracia na dobré. Budem však opúšťať ľudí a miesta, ktoré najviac milujem. Keby som to vtedy tušila tak…

 

„Pád“ (1. časť vol. 2)

Nenechajte sa zviesť názvom. Dnes som sa rozhodla opätovne spustiť rubriku Fitness denník. Otvorene hovoriť o tom aké to naozaj vo fitku je. Bez toho, aby som Vám natierala med okolo úst. Cvičenie je cesta a voľba. Nie je utrpením, ale životným štýlom. Môjmu „znovuzrodeniu“ predchádzal veľký pád. Dnes si o ňom môžete prečítať v pilotnej časti.

Rok 2016 a moje najväčšie nadšenie z behu.
Foto: Romaana Fabová

Ako sa to všetko začalo

V lete 2017 som zo dňa na deň prestala normálne fungovať. V tú dobu som dva a viackrát  chodila do fitka, stravovala sa vegánsky a v práci mala najlepších kolegov. Napriek všetkému som občas zažívala stres. Možno práve, preto som sa jedného dňa prebudila s bolesťou hlavy a krčnej chrbtice. Absolvovala som celé týždne ignorovania tohto problému.

Všetko nabralo veľmi rýchle obrátky v momente, keď ma môj vtedajší šéf Adam poslal z práce rovno k lekárovi, pretože som prišla do práce vo veľmi zlom fyzickom stave. Za toto sa mu chcem aj takto verejne poďakovať. Bola to najlepšia vec, ktorú v tom čase pre mňa niekto urobil.

Najhoršie momenty v nemocnici

Všetko šlo rýchlejšie, ako som predpokladala a v rovnakom týždni som bola na naliehanie susedky Paulíny donútená zavolať si sama záchranku. Doteraz tento zážitok klasifikujem ako jeden z najhorších. Niekoľko hodín som sedela na chodbe mala som neskutočné závraty a chcela som, aby to všetko skončilo. Na rad som sa dostala až po polnoci (záchranku som si volala o 17:00 a čakala som na ňu hodinu). V tomto čase som netušila, že je to len začiatok a čaká ma prudký pád.

Nekonečné vyšetrenia

Po pár vyšetreniach a poriadnej infúzií, ktorá na moju drobnú konštrukciu pôsobila, ako droga som o jednej hodine ráno bola prepustená domov aj napriek tomu, že som bola doslova sfetovaná. Uprostred noci som s vybitým mobilom nedokázala nájsť metro, a tak som sa vrátila do nemocnice. Vrátnička mi zavolala taxík v ktorom som sa rozhovorom snažila udržať bdelá. Po príchode do bytu som zistila, že v peňaženke ani doma nemám žiadnu hotovosť a po obehnutí všetkých susedov som bola nútená zaplatiť taxík eurami, ktoré som mala doma v kasičke. Po tomto všetkom nasledoval maratón vyšetrení od EEG, Röntgenu a výsledok bol, že všetko je v poriadku. Vtedy som ešte netušila, že môj pád nebude len fyzický.

Bežný život

Tak som teda, v stave „všetko v poriadku“ fungovala asi tak na 40 percent. Fungovala som tak v práci i v súkromnom živote. Lenže fungovať celkovo na 40 percent sa začalo odrážať nie len na mojim pracovnom výkone, ale aj strave a fungovaní v súkromí. Bokom šlo cvičenie aj akékoľvek sociálne vzťahy. Prakticky som len ležala v posteli. Z človeka čo, si varil tak cca 5x do týždňa sa stal „pojedač šalátov a vegan polotovarov“. Ak som nevládala nakúpiť tak som si jednoducho objednala donášku.

V tomto čase som radikálne schudla, začala mať veľké depresie a nakoniec dostala mesiac pred Vianocami v práci výpoveď dohodou, ktorá ma úplne zložila. Stav sa mi, čo raz viac zhoršoval a vegánska strava šla bokom. Bolo pre mňa jednoduchšie urobiť si chlieb alebo cestovinu so syrom a ubúdal mi aj rozpočet. Strava už nebola tak pestrá a po radikálnom schudnutí som naopak začala kilá naberať. Okrem financií som v práci prišla hlavne o výbornú partiu ľudí, a to som nevedela emočne ustáť. Trápila som sa pýtala sama seba: „Kde som urobila chybu?

Pokračovanie nabudúce…

P.S. Tieto články majú byť pre Vás motivácia. Chcem Vám ukázať, že než sa dostanete tam, kde chcete je dosť možné, že Vás občas stretne pád na zem. K ničomu sa nedostanete bez boja a ja som od toho hore musela dostať poriadnu facku. Okrem toho Vám možno začne  všetko do seba lepšie zapadať a zistíte prečo som istú dobu nepísala. 

Majte sa krásne aj v roku 2019 Vám prajem čo najviac lásky.

 

„Fitness Denník: Nultá časť – Začiatky, bolesť a endorfíny šťastia!“

Vždy som mala z fitness centra strach. Prečo? Asi išlo o tie klasické predsudky. Všetci sa budú na mňa pozerať. Nebudem vedieť ovládať všetky tie stroje. A hlavne tá najobľúbenejšia „predstava“ je to strašne drahé! Odpovede sú úplne rovnaké. Fitness denník Ti všetky tieto veci vyvráti a navnadí ťa na cvičenie. Chcem totiž vzbudiť v ľuďoch chuť cvičiť. Ukázať, že to naozaj ide a hlavne s humorom.

Môj príbeh sa začal jednoducho. Vzťahom. Zdá sa Vám to čudné? Foto: Romana Fabová

NIE…

NIE…

NIE…

To sú všetko odpovede na vyššie uvedené otázky.

Príbeh o tom ako som sa do fitka dostala ja:

Môj príbeh sa začal jednoducho. Vzťahom. Zdá sa Vám to čudné? Vzťahov som síce nemala veľa ale vždy sa v nich opakoval jeden model. Chlapec vždy strašne riešil to ako vyzerám, kde je čo v neporiadku kde by ubral/pridal. Teraz budem veľmi všeobecná ale pokiaľ chceš niekoho hodnotiť, najprv sa pozri na seba. Potom mi daj argument na to prečo by si túto vec chcel zmeniťHLAVNE ak niečo takéto chceš, musíš ma dokázať aj motivovať/podporiť.

V poslednom vzťahu sa však vyššie uvedený stereotyp zmenil. Partner ma vedel nie len motivovať ale pokiaľ videl nejakú zmenu dokonca ma aj pochválil. Je to možno zvláštne, ale ak máte vo svojom okolí niekoho kto cvičí pochvala za výsledok je strašne dôležitá. Človek totiž pokračuje ďalej a vie, že výsledky sa naozaj dostavujú. Ja som počas vzťahu s mojím ex totálne prepadla behu. Vydržalo mi to cca. rok a behu som sa venovala ešte pár mesiacov po rozchode.

Strava:

Nastala však u mňa dosť radikálna zmena v strave a tak bolo potrebné upraviť aj druh cvičenia. Kto ma pozná už pár rokov vie, že som vždy bola útla a chudá. Proste také malé milá a drzé dievčatko :). Od stavu keď som jedla naozaj všetko som bola rok vegetariánka, potom som zasa jedla všetko následne som prešla opäť k vegetariánstvu až som postupne prešla na vegánstvo.

Teraz si možno kladiete otázky ako: A to neješ ani mäso? Ani mlieko? Ani maslo? Veľmi veľa otázok. Strašne veľa dôvodov. U mňa strašne veľa pozitív. Hlavne v oblasti zdravia a preto som sa v rámci série Fitness diár rozhodla na túto tému urobiť samostatný článok v priebehu Vianoc.

Prvé pocity:

Fitness denník bude hlavne o pocitoch z tréningu a o tom čo jem. Dozviete sa sa ako doplňujem živiny, Aké doplnky denne užívam, kde som si kúpila VEGAN proteín a kde ma to na prvom tréningu fakt zabolelo. Chcem Vám hlavne ukázať, že to fakt ide. Áno je to strašná drina a tá bolesť človeka môže odradiť. Lenže teloschopnosť dobre si uložiť informácie. To znamená, že ak začneš cvičiť ten začiatok je asi najťažší ale zrazu nastane zlom a telo si povie: „Aha, tak ty to chceš asi robiť stále…“ Dodnes si spomínam v lete na tú bolesť keď som začala cvičiť brušáky na lavici vo fitku, Na nasledujúci deň som mala chuť zabiť svoju niekdajšiu trénerku, podpáliť fitko a následne zabiť seba.

Rok 2016 a moje najväčšie nadšenie z behu.
Foto: Romaana Fabová

Pokaľ máte sedavé zamestnanie ako som v tom čase mala ja je nutné dávať si zo začiatku pozor. Preto som rada, že som na úplnom začiatku mala trénerku ktorá mi nastavila hranice, ukázala ako fingujú prístroje a čo si môžem v úvode dovoliť. Je dôležité na začiatku konzultovať Vaše pocity a aj ak máte pocit, že ešte zvládate začať po menej než si ublížiť. Neprávne cvičenie Vás na začiatku môže nie len na pár dní úplne „odstaviť“ ale môžete mať aj trvale následky! Preto znova zdôrazňujem zo začiatku je naozaj potrebná odborná pomoc (to neznamená, že si pozrieš videá na YouTube). Tie ťa môžu inšpirovať keď už v tom budeš vedieť lepšie chodiť.

Maj svoj Fitness denník:

Maj svoj denník do ktorého si môžeš písať napríklad svoje pocity. Ja som na to využila v čase svojho ošiaľu z behu Instagram. Tam som pridávala napríklad fotky z aplikácie, fotky pred a po behu a snažila som sa sledovateľov motivovať k pohybu. Alebo si kľudne zober zošit kde si môžeš pocity zapísať a fotografie napríklad nalepiť. Ver mi, že nie je lepší pocit ako endorfíny šťastia po tréningu a porovnávanie výsledkov. Tak to prosím nevzdávaj a pod so mnou do toho! Spolu to dokážeme!

Ak mi chceš ukázať svoje endorfíny a výsledky z cvičenia daj fotku na Instagram a použi Hashtag #CvičímSkristenDiary.

Nezabudni ma sledovať na sociálnych sieťach:

Facebook 

Instagram 

Twitter 

V prípade spolupráce/dotazu ma kontaktujte na: kontakt@kristendiary.com

Playlist na 12/2017